Beletrizovaný životopis literárnej postavy. Ofélia z diela Hamlet od Williama Shakespeara

Beletrizovaný životopis literárnej postavy. Ofélia z diela Hamlet od Williama Shakespeara

V okolí kráľovského zámku Elsinor v Dánsku zúrila víchrica. Hlasné zahrmenie sa ozývalo v rovnakých intervaloch ako pôrodné bolesti komorníkovej ženy. Blesky udierali ako bič, keď kočiš poháňal kone ťahajúce kočiar, v ktorom sa viezol najvyšší kráľovský komorník. Tento múdry a rozhľadený muž, kráľovský radca, komorník Polónius sa ponáhľal do zámku, aby stál po boku svojej ženy, keď sa už niekoľko dní usilovala priviesť na svet svoje druhé dieťa. Ich prvý synček Leartes sa práve hral s kamarátom, dánskym princom Hamletom, keď sa jeho mame, Polóniovej manželke konečne uľavilo. Blesky osvietili zámocké múry a zvučný plač zobudil aj kráľovskú rodinu. Nikto však nebol nahnevaný, všetci sa tešili, že sa Polóniovi narodila vytúžená dcéra, jediné malé dievčatko v celom zámku. Dali mi meno Ofélia.

Vyrastala som medzi samými chlapcami. Náš otec zastával na kráľovskom dvore veľmi dôležité miesto a mal blízko ku kráľovi i ku kráľovnej. Môj brat-Leartes, šikovný, premýšľavý a veľmi zručný šermiar ma brával medzi svojich priateľov, a tak som spoznala aj syna nášho kráľa, Hamleta. Už od detstva sme si veľmi rozumeli. Chlapci tvorili takú veľkú päťku ktorú viedol Hamlet. Bol tam môj brat Leartes, Hamletovi spolužiaci Rosencrantz a Guildenstem a najlepší Hamletov priateľ Horacio, vždy rozvážny, diskrétny a čestný. Do tejto skvelej partie ma priviedol môj Leartes a od prvého momentu mi všetci chlapci venovali veľkú pozornosť. Ja som však mala oči iba pre jedného. Bola to láska na prvý pohľad.

Priťahoval ma Hamletov pohľad, čestnosť, priam rozbúrená duša. A hoci stále premýšľal a bol plný vnútorných rozporov, nevedela som mu odolať. Často sme sa rozprávali o našej budúcnosti, hľadali sme odpovede na nezvyčajné otázky a plánovali sme, ako budeme spolu vládnuť dánskemu ľudu. Vedela som, že som mu ukradla srdce, pomútila rozum, do tela vliala miazgu lásky. Náš život bol krásny. Spoločné sny nám však prerušila obrovská tragédia. Za zvláštnych a nevyjasnených okolností zomrel Hamletov otec, dánsky kráľ. Na trón nastúpil jeho strýko Claudius a za ma manželku si zobral ovdovelú kráľovnú Gertrúdu. Hamlet za otcom smútil a jeho smrť znášal veľmi ťažko. Táto krutá a strhujúca udalosť zmenila aj náš život od základov. Raz, počas stráže na hradbách, sa Hamletovi zjavil otcov duch a povedal mu, že ho zavraždil Claudius. Duch kráľa prosil syna, aby ho pomstil. Hamlet súhlasil a rozhodol sa pomstiť otcovu vraždu. Bola som zúfalá, prosila som Hamleta, aby to nerobil. Zmenil sa nielen on, ale aj všetko okolo nás.

Pomsta zamestnala celú Hamletovu myseľ. Predstieral, že je šialený, že má vidiny, prehliadal ľudí okolo seba. Nevšímal si ma, odmietal moje dotyky, moju lásku. Povedala som otcovi, ako sa Hamlet správa, že asi trpí nejakou duševnou chorobou a otec ma poslal za kráľom, nech mu rozpoviem, čo sa stalo. Otec nechcel, aby som sa s Hamletom stretávala. Môj milý nikoho nepočúval, ako pomätený rozprával iba o pomste. Trochu sa zmenil, keď na zámok prišli kočovní herci. Dohodol sa s nimi, že zahrajú predstavenie, ktoré im on pripravil. Do hry vložil pasáž-rekonštruujúcu otcovu vraždu a pripomenul tak kráľovi a kráľovnej ohavný čin, ktorého sa dopustili. A on sám predniesol v tej hre monológ. Neskôr som však pochopila, že to všetko bolo súčasťou jeho plánu zameraného na pomstu.

Kľačala som, modlila som sa a prosila ho, aby sa spamätal. On ma však nepočúval, s výsmechom ma poslal do kláštora: „Lež dosť už. Krásna Ofélia, aj moje hriechy spomeň v modlitbách," tie slová mi znejú v ušiach doteraz. Celé kráľovstvo trpelo jeho správaním, a tak sa ho chceli čo najskôr zbaviť a poslať zo zámku preč. A vtedy sa to stalo. Keď sa Hamlet rozprával s kráľovnou, za závesom stál môj otec Polónius. Kráľovná mala pocit, že Hamlet sa ju snaží zabiť a začala kričať. Spoza závesu sa tiež ozval krik a môj milovaný bodol nožom cez záves. Môj otec bol na mieste mŕtvy, Hamlet ho prebodol. Bol to omyl, viem to! Hamlet nechcel zabiť môjho otca!

Bola som Hamletovým šťastím? Možno chvíľku, možno na moment. Bol on mojím šťastím? Môžem milovať muža, ktorý mi zabil otca? Som zmätená. Moja životná láska mi zmámila otca, môj brat je vo Francúzsku. Nemám nikoho o koho by som sa oprela, komu by som vyliala svoj žiaľ. Rozum ma neposlúcha, strácam pevnú pôdu pod nohami. Otec môj, brat môj, kde ste? Kedy príde vykúpenie? Šaliem láskou za mojím milým, za mojimi milovanými. Môj drahý je vrah môjho otca, môj rozum to chápe, moje srdce sa búri. Ako sa mám vyrovnať so stratou milovanej osoby? Šaliem... Snáď voda mi dá sily a pletenie vencov pri rieke ma upokojí...