To najcennejšie, čo mám

To najcennejšie, čo mám

Sloboda vyjadriť svoj názor. Sloboda pohybu. Sloboda myslenia. Sloboda vyznávať svoju vieru. Sloboda žiť a milovať, no zároveň aj byť milovaný. Sloboda voliť si svoju cestu životom.

Toto všetko je veľmi podstatná časť nášho života. No mnoho ľudí si neuvedomuje, že v minulosti sme takéto možnosti nemali. Stále viac a viac vnímam, že hlavne mladí ľudia si neuvedomujú význam slobody, jej hodnotu či hranice, pretože nezažili časy, keď ešte nebola súčasťou našich životov. Slobodu berieme ako samozrejmosť, pritom je to obrovský dar, ktorý by sme si mali vážiť. Iste, s ňou prichádza aj zodpovednosť za naše rozhodnutia a činy. To však neznamená, že by sme sa jej mali obávať. Len by sme mali viac premýšľať nad svojimi činmi. Pretože ak sloboda jedného človeka znamená obmedzovanie práv toho druhého, potom nastáva vážny problém.

V dnešnej dobe sa nachádzame vo veľmi náročnej a neobvyklej situácii, kedy sme boli nútení neobvykle okresať našu slobodu a naše práva. Dostali sme sa do pozície, keď zodpovednosť nás všetkých sa stala podmienkou pre život iných. Máme moc ovplyvniť svojou voľbou životy mnohých ľudí na základe čo len jedného rozhodnutia, no aj napriek tomu sa mnohí ľudia rozhodnú ísť proti pravidlám, často nemysliac na následky svojich činov.

A tu prichádzame k hlavnému problému, kedy si my ako spoločnosť neuvedomujeme, akú veľkú moc naša sloboda a naše rozhodnutia môžu mať. Či už pre dobrú alebo pre zlú vec. Preto predtým, ako čokoľvek vykonáme, mali by sme sa zamyslieť nad možnými následkami svojho činu, pretože často svojimi rozhodnutiami môžeme ovplyvniť omnoho viac než si myslíme.

A čo to je vlastne tá sloboda? Sloboda je neprítomnosť donucovania: nemusíte robiť to, čo nechcete, môžete robiť to, čo chcete, ale zároveň neobmedzujete práva iného človeka.