Škola, na ktorú budem spomínať

Škola, na ktorú budem spomínať

Spomínam si na ten deň, keď som prvýkrát prišla do školy. Veľmi som sa do školy tešila.  Mala som na sebe ťažkú aktovku a s pocitom, že už som školáčka, som sa usadila do lavice. Bol to deň, keď som s veľkou trémou vstupovala do triedy. Deň, keď sme sa všetci spolu stretli a naše spoločné zážitky sa začali. Bola som plná napätia, čo ma tento rok ide čakať. Ten deň je pre mňa výnimočný až doteraz. Prvý rok bol plný spoznávania nových vecí.

Najprv sme sa pred sebou hanbili, ale potom sme si každý našli toho svojho najlepšieho kamaráta. Neskôr som sa s mojimi spolužiakmi čoraz viac spoznávala. Čím sme boli starší, tým mali s nami učitelia väčší problém. Začínali sme viac robiť zle a stále sa na nás viac sťažovali. Zažili sme veľa hádok. No i keď sme mali pár problémov, máme na ňu kopu pekných spomienok. Najkrajšie spomienky máme hlavne z našich výletov. Každý rok sme mali nové zážitky, na ktorých sa smejeme dodnes.

Každý z našej triedy je iný. Každý má svoje koníčky a má rád iné veci. Vždy sme sa nepohodli, ale väčšinou sme to nejako vyriešili. Vyrástli sme a z tých najmenších sa stali tí najstarší. Teraz som v deviatej triede, čiže deväť rokov stále s rovnakými ľuďmi. Samozrejme, pár spolužiakov odišlo a pár pribudlo. Už sa viac poznáme a vieme, kto má čo rád, a čo nie. Dni v tejto škole sa nám už krátia. Tento rok bol pre mňa najkrajší a mám naň najviac spomienok. Robili sme Mikuláša, ktorého sme si veľmi užili. Boli sme aj na lyžiarskom, na ktorom nám bolo tiež super. Tento rok si viac rozumieme a snažíme sa menej hádať. Veď každého z nás už o chvíľu čaká iná cesta.

Sme radi, že spoznáme nové veci a nových ľudí, ale zároveň si budeme aj veľmi chýbať. Veď deväť rokov nie je krátky čas.