Moja budúcnosť (Úvaha)

Moja budúcnosť (Úvaha)

Čo sa stane zajtra? Budú v novinách hlásiť ďalšiu dopravnú nehodu? Chytia toho zlodeja, čo vykradol v noci potraviny? Bude zajtra pekne? To všetko je budúcnosť. Budúcnosť, ktorú nikto jasne nepozná, ktorá je nepredvídateľná. A práve preto sa ju snažíme denno-denne meniť, zlepšovať. Ako napísal jeden slávny francúzsky autor Exupéry, "Pripravovať budúcnosť znamená vytvátať prítomnosť." Preto sa to snažím dodržiavať.

Bude moja budúcnosť taká, ako si je predstavujem? Podarí sa mi dosiahnuť všetky sny a predsavzatia, splniť všetky sľuby a nikoho nesklamať? To neviem. Preto sa snažím zapracovať na prítomnosti, aby tá budúcnosť bola podľa mojich predstáv. Tu sa vynára ďalšia otázka, čo vlastne chcem? Chcem to, po čom som túžila aj pred rokmi? Mení sa môj názor? Určite áno.

Keď som bola dieťaťom, moje predstavy o budúcnosti boli len snami. Bola som presvedčená, že všetko, po čom som kedý túžila, sa splní. Postupom času som prišla na to, že nič nedosiahnem nekonečným snívaním. Uvedomila som si, že musím na sebe tvrdo pracovať, byť cieľavedomá a držať sa toho čo najpevnejšie.

V najbližšej budúcnosti je pre mňa dôležité čo najvyššie vzdelanie. Budem sa zo všetkých síl snažiť každým dňom napredovať a byť stále lepšou. Neskôr to bude určite rodina, ktorej budem oporou. Dobré zamestnanie, detičky pobehujúce po dome a milujúci manžel po boku... Pekná predstava. Zostáva len veriť, že to tak aj bude.

Nemyslím si však, že filozofovanie o tom, čo bude a čo nebude, je celkom správne. Veľa ľudí sa na tom už popálilo. Človek sníva, plánuje a zrazu niečo nevyjde a potom je veľmi sklamaný. Najlepšie je netrápiť sa tým, čo nás čaká. Ja verím v dobrú budúcnosť a to mi dodáva silu a chuť žiť prítomnosťou.

Čo bude zajtra? To nechám na niekoho iného.