Bájka o dážďovke a zajacovi (Rozprávanie)

Bájka o dážďovke a zajacovi (Rozprávanie)

Práve sa skončilo sychravé počasie a z vlhkej pôdy pri lese vylezie dážďovka. Je rada, pretože po dlhom čase konečne zapršalo a zemina zmäkla. Mohla sa konečne prevŕtať hlinou a pomôcť farmárom s pestovaním úrody.

Keď začala prerývať prvú hriadku farmárových mrkiev, uvidela zajaca. Veľký zajo si ju tiež všimol a podišiel k nej so zdesením v očiach. ,,Čo tu chceš? Také škaredé a slizké čudo sa nesmie obšmietať okolo tak krásnych mrkiev!“ povedal zajac.

,,Zajačik, ja som dážďovka,“ odvetila milo. ,,Som veľmi užitočná, aj farmári o tom vedia.“

Zajac dlho rozmýšľal, či jej má veriť. No nakoniec, keďže bol povrchný a pozeral sa iba na vzhľad, milej dážďovke povedal: ,,Neverím ti, si šeredná, určite klameš a chceš zožrať moje mrkvy,“ povedal rozhorčene. „Nech ťa tu už viac nevidím!“

Dážďovka sa veľmi urazila a zajacovi odvetila: ,,Keď chceš, aby som odišla, odídem. No potom, keď nebudeš mať čo dať do úst, nevolaj ma.“ A odišla na iné polia.

Po troch týždňoch, v čase zbere úrody, vytešený farmár prišiel na pole, kde ho mala čakať krásna mrkva. Radosť sa nekonala, pretože si dážďovka neurobila svoju prácu. Dôsledkom bola zvädnutá vňať, visiaca nad zemou. Farmár sa preto dostal do zlej situácie a ledva vyživil svoju rodinu. Pre zajaca však neostalo a musel sa ho vzdať. Keďže ušiak bol domestikovaný, nevedel si sám zaobstarať potravu. Dlhé dni volal na dážďovku, no ona sa mu už neukázala, a tak zomrel od hladu.

Ponaučenie:

Nesúďte iných podľa ich vzhľadu. Dôležité je len to, čo je v nich a čo dokážu.