Buď sám sebou (Rozprávanie)

Buď sám sebou (Rozprávanie)

Bol raz jeden mravec, ktorý žil na mravčom sídlisku, preto mal veľa susedov. Mravec, volajme ho Fero, mal jednu záľubu. Vyrábal strunové nástroje. Mal teda rád hudbu ako ja. Preto je mi blízky. Ale on ma nepozná.

Fero má však kamaráta pavúka, ktorý síce nebýva na jeho sídlisku, ale z výšky sa naňho každý deň pozerá. Vždy, keď sa na tenučkej pavučinke dostal až nad mravčie sídlisko, posilňoval Fera: „Nepočúvaj ich, rob to, čo máš rád. Nič si nerob z ich uťahovania. Veď vieš, koľko zveri tu býva. Líška je prefíkaná, mucha otravná, komárov priam nenávidia, mravec vraj vždy ide s prúdom, osa sa len vlečie vzduchom. Ja sám sa vraj len ťahám kdesi, že si en robím siete, preto vraj nikdy neviete, čo ja spravím... preto som ja samotár.“

Mravec Fero ho len počúval a kýval hlavou. Uvedomoval si každé jeho slovo.

„Som síce mravec, mám veľkú rodinu, ale mal by som zostať sám sebou. Mal by som robiť veci, čo ma bavia.“

Mravec žije proti prúdu dodnes, podľa rady priateľa začal vyrábať hudobné nástroje, skladá hudbu, ktorá nie je síce až tak úspešná, ale teší sa z nej. Ide tam, kde ho nik nevíta. Má obrovského fanúšika, a preto jeho hudba stúpa k oblakom. Nikto toho mravca nepochopí, ale v živote predsa o to nejde. Buďme takí, akí sme, sme presne takí, akých nás svet chce mať...