Deň s háveďou (Rozprávanie)

Deň s háveďou (Rozprávanie)

V jeden deň, deň po letnom daždi, mi zavolala sesternica Aďka, aby som k nim prišla na prázdniny. Potešila som sa. Aďka je veľmi dobrá sesternica, je múdra a vždy sa od nej niečo naučím. Teta Adriána, Aďkina mama, je úžasná kuchárka a jej brat Vilko roztopašný päťročný výmyselník. Hneď ráno som sa teda pobalila a ocino ma k nim zaviezol.

Po zvítaní sme neobsedeli dlho v dome. Vyšli sme sa hrať vonku. Slnko svietilo a vzduch od dažďa bol svieži ako mentolka. Keď sme sa naobedovali,

išli sme trhať trávu okolo plota. Ja som si tak pohmkávala, ruku som mala položenú vedľa. Zrazu som zacítila, že mi niečo po nej lezie. Myslela som si, že je to mravec, no... bol to pavúk. Veľmi som sa preľakla a odbehla som na chodníček. Aďka sa zasmiala a povedala, aby som sa nebála, že niektoré pavúky sú na pohľad síce nepríjemné, niektoré majú chlpaté telo, ale sú užitočné ako mucholapka.

Trhanie trávy sme nakoniec prenechali dospelákom a išli sme využiť pekné počasie k rieke. Voda bola ešte kalná. Vracali sme sa späť, keď z mláčky pri rieke vyskočila žaba. Zapišťala som. Tá však bezstarostne ostala na svojom mieste. Aďka mňa aj Vilka upokojila: „Žabka sa živí hmyzom, je obojživelník, má dlhý jazyk a je užitočná. Neľakajte sa!“

Keď sme sa na ňu dosýta napozerali, vrátili sme sa domov. Po fantastickej večeri sme vyšli do Aďkinej izby, že ideme spať. Unavené sme ležali v posteli, keď sme začuli tichý šuchot. Zasvietili sme a uvideli sme čudo prečudesné, netopiera. Otvorili sme okno a zavolali sme Aďkinho ocina. Ujo odtiahol záves, zhasol svetlo a všetci sme vyšli von, aby netopier mohol vyletieť. To sa mu aj podarilo. Aj sme sa zasmiali. Dnešný deň bol totiž plný hávede. Keď odletel, Aďka mi povedala, že netopiere sú cicavce, sú užitočné, lebo jedia chrobáky, komáre a nočné motýle.

Po dni strávenom s háveďou sme konečne zaspali.