Neboj(í)me sa hávede?! (Rozprávanie)

Neboj(í)me sa hávede?! (Rozprávanie)

,,Jáááááj,“ zakričala Zuzka, keď okolo nej preletela lienka.

Čudne som sa na ňu pozrela. Vážne sa bojí lienky?? Nechcela som tomu veriť. O chvíľku som zasa začula krik. Pribehla som k Zuzke a spýtala som sa jej čo sa jej stalo.

„Je tu veľký pavúk,“ kričala aj napriek tomu, že som stála vedľa nej.

„Zuzka,“ začala som „veď to je iba pavúk, on ťa nezje. Nemáš sa čoho báť. A prečo si tak hrozne kričala, keď okolo teba preletela tá lienka?“

„Ja sa bojím všetkej možnej hávede. Sú nechutné a strašidelné!“ povedala

mi zhrozene. Nechápala som, prečo má z hávede taký strach. „No, ako

ti to len povedať...... Háveď je pre nás veľmi užitočná...“ Nenechala ma dohovoriť a skočila mi do reči. „To hovoríš len preto, aby som sa nebála, nie je to pravda.“

Pozrela som sa na ňu spýtavým pohľadom, akože čo si to o mne myslí? „No vieš, lienka napríklad zje vošky z listov kvetov, aby ich nenapadli, pavúk zje muchy, mušky a iné chrústy, aby ich nebolo veľmi veľa. Veľa chrobákov je dôležitých. Nielenže jedia iné hávede, ale niekedy sú ony potravou. Vezmi si takého mravca. Kebyže nie sú mravce, nie sú ani jašterice. Nebyť jašteríc, neboli by ani dravé vtáky. A nebyť zasa ich, nemáme líšky a vlky. A nebyť tých, tak nemáme žiadne ďalšie zvieratá!!!“

Zuzka sa zamyslela a o chvíľku sa ma pýta: „Lenka? Aj ty si sa niekedy bála chrobákov?“ Jej otázku som nečakala ale priznať som sa musela. „Áno, keď som bola malá. Ale odvtedy, čo mi starká povedala jednu rozprávku, odvtedy sa nebojím.“ povedala som.

„O čom bola?“ spýtala sa Zuzka.

„No predsa o hávedi a chrobákoch!“ Pozrela sa na mňa nechápavo.

„Tak ti ju poviem... Bola raz jedna lienka a bola často smutná z toho, že sa jej deti boja, a nielen jej ale aj jej kamarátov. Išla za kamarátkou pavúčicou. Prečo sa nás boja? Čo sme im spravili? Spýtala sa jej. No ja ani neviem. Nikdy sme im nič zlé nespravili. Treba im ukázať, že sme užitočné. Ale ako? Tak sa vybrali do jednej triedy v škole. Deti tam mali veľa kvetín a rastlín. Lienka si sadla do kvetináča a čakala, kedy sa na nej usadia vošky. Všetky pojedla a deti sa len čudovali. Keď tam videli lienku, hneď pochopili, že lienky nie sú nebezpečné. Pavúčica sa zasa usadila v rohu triedy a chytala mušky, ktoré ich večne otravovali. Vtedy deti pochopili, že chrobákov sa netreba báť.“

Zuzka sa na mňa ešte dlho pozerala bez slov. Ale bolo na nej vidno, že

rozmýšľa nad príbehom. Po chvíli prikývla a povedala: „Máš pravdu, nemám sa čoho báť, sú to milé zvieratká, ktoré nám pomáhajú. Nebyť ich, tak by asi naše kvetinky už dávno zvädli, mušky by nás stále otravovali a mravce by nám napádali jedlo.“ Pri tejto poznámke sa zasmiala. Keď sme išli po ulici a videla, že nejaké dieťa chce zabiť nejakého chrobáka, skočila k nemu a začala mu vysvetľovať, prečo to nemá robiť.

O pár dní sme v škole dostali domácu úlohu z biológie. Hádajte o čom bola. O chrústoch. Zuzka bola nadšená, že môže všetko vyrozprávať svojim spolužiakom. Keď začala svoj projekt prezentovať tak bola úplne nadšená. A hádajte kto mal najlepší projekt. No predsa ZUZKA!! Ten najväčší bojko mal nakoniec najlepší projekt. Nikdy by ste to nepovedali ani nehádali, však???