Netopiere, ja a iná háveď! (Rozprávanie)

Netopiere, ja a iná háveď! (Rozprávanie)

Nebojím sa ich! Nie preto, že netopier Podkovár južný žije azda len na juhu a ja som z východu a Raniak malý je taký malý, že ho takmer nevidieť. To sú vymyslené dôvody, prečo sme sa nikdy nestretli. A predsa ich dobre poznám. Ako je to možné? Vďaka jednej rozhlasovej relácii a krátkemu článku na webe sme sa ja, Podkovár, Raniak a Kaloň zblížili.

Bol to úžasný pocit, keď som si uvedomila, v čom všetkom sme si my podobní. Žijem na Zemi, žijú tu aj oni. Mám rada prírodu, samozrejme, aj oni. Myslíte si, že je smiešne rozplývať sa nadšením nad tvormi, ktoré sa nám zamotávajú do vlasov? Alebo sa počas letných nocí chcú ponúknuť z našej krvi? Prosím, buďte aspoň málilinko pokorní. Z vlasov sa nám vymotajú a krvi máme dostatok. Ľudia, trochu úcty! Odhliadnuc od toho, že to vôbec nerobia. A dám vám dobrú radu, priatelia moji. Ak náhodou stretnete nejakého netopierológa, určite sa ho nepýtajte takéto „žvásty“, to o krvi a vlasoch a podobne. Nebudú vám odpovedať.

Ako to viem? Pretože som jedno poobedie náhodou strávila počúvaním relácie Mladí vedci. Podľa hlasu som si vedkyňu predstavila ako blondínku. Hovorila o Podkovárovi južnom a o tom, ako sa po nociach brodí lesmi a jaskyňami a odoberá trus netopierom. Možno si pomyslíte, že je to prízemné, no naopak, je to fascinujúce, čo všetko vedia zistiť z fekálií. Neohŕňajte nosom a nehovorte „fuj“! Vysvetlím vám, prečo je to dôležité. Podkovár južný totiž cez zimu spí a ani neprijíma potravu. Napriek tomu vylučuje trus. Ako môže vylučovať trus, keď okolo nie je nič pod zub? Ak sa vedcom podarí odhaliť túto záhadu, budeme sa opičiť po netopieroch a aspoň cez zimu ušetríme na jedle! Budeme mať viac peňazí na darčeky!

Po mladej dobrodružnej vedkyni prišiel na rozhlasovú scénu vedec s ďalším nevšedným objavom. Týkal sa Raniaka malého a nielen jedného ale dokonca celej svorky! Viedol monológ o tom, ako päťdesiat jedincov prebýva v

jednej stromovej dutine. Samozrejme, spolu to nevydržia dlhšie ako tri dni. Položte si otázku: Ako dlho vy vydržíte s vlastnou rodinou v trojizbovom byte? A teraz si predstavte, že by pozostávala z päťdesiatich členov!

Keď to spolu už nevedia vydržať, skupina ide loviť – každý loví sám, a stretnú sa v úplne inom strome, vzdialenom aj stovky kilometrov od predošlého bydliska! A to všetko bez toho, aby si čo i len poslali sms-ku! Ako to robia? Správna otázka. Náš vedec to vedel, ale ja som nepochopila, čo je to algoritmus a preto vám to neviem vysvetliť. Avšak, snažím sa to pochopiť. Podstatou je, že ak sa ten algoritmus použije, vieme to využiť v robotike i pri ovládaní dronov, to sú také malé bezpilotné lietadlá. Podobne, ako fungujú

„džípíes“ navigácie v aute iba preto, že voľakedy ktosi pozoroval mravce.

Nemohla to byť náhoda, že o pár dní na to sa mi dostal do rúk článok o tom, že netopiere druhu Kaloň egyptský medzi sebou komunikujú podobne ako ľudia. Vedci preložili, o čom diskutujú. Určite nie o gravitácii, aj keď to by ich mohlo zaujímať, lebo používajú mini krídla. Kalone, tie sú najpodobnejšie človeku. Ešte predtým, než sa začnú vykecávať, idú na lov. Večer sa vždy vyberú zháňať potravu, ktorá pozostáva z plodov ovocia a rastlín. Za tieto činy ich majitelia pozemkov zvyknú prenasledovať a vyčkávať na nich po nociach. Keby trošku potrápili svoje zošedivené bunky mozgové, cvaklo by im, že ich nikdy nechytia. Asi by boli radšej, keby si Kaloň pochutnal na susedovom dobytku. Aká uštipačnosť! No keď už svitá, verte, v Afrike sa skoro brieždi, aj netopierom sa v makovici rozžiari, že sa treba vrátiť do svojej rodnej hrudy. Prilietavajú s hrejivým pocitom v žalúdku. A jediné, na čo sa tešia je pohlavný styk so samicami ich druhu. Vedecké štúdie už dávnejšie dokázali, že členovia tejto fajty riešia len to, čo bude po nočnom jedle. Vždy vyhráva párenie. Občas sa medzi to niečo pritrafí, často zrážky hádok typu, kto kde bude visieť, kto si akú samičku získa a podobne.

Sú nám také podobné a predsa ich nemáme radi, alebo z nich máme stiesnený duševný stav vyvolaný očakávaním niečoho nebezpečného. Pravdepodobne

v nich nevidíme verný odraz seba. Ja sa pýtam, ktoré obdobie môže za vznik chiroptofóbie (strachu z netopierov)? Tvrdím, že všetky fóbie majú svoje korene v našej nevedomosti. Nezáujem o vonkajší svet jednoznačne zahubí náš vnútorný.

Na svete žije 1000 druhov netopierov. V Európe ich prebýva len 30. Na Slovensku tu spolu s nami nažíva 26 druhov týchto cicavcov. Možno ich bolo viac, možno ich v minulosti zriedila naša staršia generácia. Možno práve zvyšné 4 druhy oduté radšej uprchli z nášho štátu. Po hromadnom pakte, namôjveru, hodili spiatočku a už ich nebolo. Faktom je, že ak prejavíme súdržnosť so všetkým živím i neživým, bude nám lepšie – tak trochu lepšie. Skúsme to.