Nie je všetko také zlé, ako sa zdá (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: celestina (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 17.11.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 508 slov
Počet zobrazení: 443
Tlačení: 44
Uložení: 47

Nie je všetko také zlé, ako sa zdá (Rozprávanie)

V jeden pekný deň som sa zobudil vo svojej teplučkej posteli. Najskôr som pomaly rozlepil ospalé viečka, neisto otvoril oči a uvidel natešeného brata, ako poskakuje okolo mojej postele. Vytrhol ma z príjemného spánku a to som mu nemohol odpustiť. Rozhorčene som skríkol: „Marek, si normálny, už od rána mi kazíš náladu!“

Pokojne sa otočil a radostne povedal: „Prepáč, ale veľmi sa teším. Otec povedal, že pôjdeme stanovať.“

V tej chvíli sa moja tvár zmraštila do nepríjemnej grimasy a vybuchol som: „Čože, stanovať? Ja nikam nepôjdem.“ Nahnevane som vyletel z postele a trielil za rodičmi. Hneď vo dverách som spustil: „So mnou nepočítajte. Dve veci nenávidím. Po prvé je to les a po druhé tá hmýriaca sa háveď v ňom. Nechcem, aby som sa zobudil s mravcami za tričkom.“

Rodičia však moje argumenty neprijali a pokojne balili veci potrebné na stanovanie. Protesty neprichádzali do úvahy. Ak už raz vybrali výlet spojený so stanovačkou, nič nemohlo ovplyvniť ich rozhodnutie. Nič iné mi teda nezostávalo, len do vaku napchať nevyhnutné veci. Celú noc som ani oka nezažmúril. Stále som uvažoval na tým, ako prežijem tú hrôzu.

Prišli sme na zvláštne miesto. Nič tam nebolo. Len samé stromy. Tak tu mám spať? Ani wifi tu nie je, mrmlal som si len tak pod nos, aby naši nič nepočuli. Ale Marekovi nič neušlo a začal ma upokojovať: „Veď si to uži, bude zábava.“

Tento pokoj mi vydržal do chvíle, kým ma rodičia neposlali po drevo. Keď sme vošli do tmavého lesa, počuli sme len húkanie sovy a žblnkanie potôčika.

„Už ticho. Vieš čo? Zahráme sa na schovávačku,“ skúsil som poslednú možnosť. „Ty počítaj, ja sa schovám,“ navrhoval som .Ani som nečakal na jeho odpoveď a hneď som sa rozbehol, aby som sa mu stratil z dohľadu. Bežal som však nesprávnym smerom. Nečakal som prudký zráz . Nohy sa mi podlomili a už som sa kotúľal dole. Nevedel som, kde som a márne som volal o pomoc. Široko-ďaleko nebolo nikoho a do tenisiek sa mi nasťahovalo priam tisíce mravcov. „Len neprepadnúť panike,“ vravel som si polohlasne. Premýšľal som, ako ďalej a oči mi padli na cestičku, ktorou putovali mravce. Sledoval som, kam smerujú. Pomohli mi nájsť malý krík s malinami a spolu sme si pochutnali na sladkých plodoch. Po hostine sa vybrali naspäť do mraveniska. Začal som ich mať celkom rád.

Zrazu som si spomenul, že na biológii sme sa učili, že sklon mraveniska na severe stúpa takmer kolmo a z južnej strany pozvoľne klesá. Aj ocko to spomínal. Asi počítal aj s takouto možnosťou. Snažil som sa kráčať smerom na juh. Po dlhom a únavnom šliapaní som našiel potôčik. Bol to ten potok, ktorý tiekol neďaleko miesta, kde sme stanovali. V diaľke bolo vidieť siluety postáv. Boli to moji vystrašení rodičia, ktorí ma už hľadali. Keď ma zbadali, zabudli aj na hnev. Porozprával som im o mojom nápade s hrou, o nešťastnom páde, ale najmä o skvelých mravčekoch. Pomohli mi nájsť smer a za to im budem do konca života vďačný.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.013 s.
Zavrieť reklamu