Odvážna dážďovka Lucka (Rozprávanie)

Odvážna dážďovka Lucka (Rozprávanie)

Lucka bola odvážna dážďovka, ktorá žila v meste. Nebola ani veľká, ani mimoriadne pekná, ani príliš múdra. Bola to celkom normálna dážďovka. Veľmi rada sa hrala. V pôde si robila komôrky, cestičky. V zemi trávila celé hodiny. Preto ju mal rád aj krt Vrt, s ktorým často klebetila a prechádzala sa po podzemných chodbičkách.

Raz sa Lucka pozrela dohora a uvidela vysokánske domy, ktoré akoby nemali konca. Vtedy si spomenula na lúku, o ktorej jej hovoril starý otec.

„Vieš, Lucka, na druhej strane cesty je oveľa krajší svet ako tu. Rastie tam tráva a je oveľa mäkšia, všade voňajú kvety, sú tam stromy so zelenými listami, ktoré aj lepšie chutia.“

A tak sa na druhý deň odvážne vybrala na druhú stranu cesty. Dostala sa na lúku. Hneď sa jej prihovoril pavúk Matej. Povedal jej, že býva v jednom dome. „V tom dome,“ povedal, „ma majú veľmi radi, chytám mušky, ktoré obyvateľom znepríjemňujú život.“ Nová kamarátka užovka Janka bola veľmi zaujímavá. Tak trochu sa na ňu podobala, no bola oveľa väčšia a hrôzostrašná. Lucka sa však hneď presvedčila, že je neškodná, veľmi milá a rada pláva v neďalekom jazierku. Keď mala chuť na jedlo, ulovila si chorú alebo zranenú rybku, čím zabraňovala šíreniu chorôb v tomto jazierku.

Dážďovka Lucka na lúke spoznala ešte veľa kamarátov a bola rada, že sa odvážila prejsť cez cestu na lúku, na ktorej začala nový život. Uvedomila si, že je jedno, aké zvieratko sa s ňou skamaráti, pretože zistila, že každý je dôležitý a užitočný.