Pavúk a mucha (Rozprávanie)

Pavúk a mucha (Rozprávanie)

Dávno, pradávno kraľoval na svete kráľ, ktorý mal takú moc, že ho poslúchali všetci ľudia i zvieratá, ba aj vtáčiky a chrobáčiky na Zemi. Ale ťažko sa veru vtedy žilo, lebo nebol na Zemi oheň. Len čo slniečko zapadlo za vŕšky, všade sa rozhostila tma ako vo vreci a zavládol chlad. Všetci vedeli, že ohnivý plameň blčí hlboko v Zemi, ale nik sa ta neodvážil ísť.

Jedného dňa zvolal kráľ všetkých svojich radcov k sebe a predlho sa radili, ako odmenia odvážlivca, ktorý im z hĺbky Zeme prinesie oheň. Napokon sa dohodli, že ten, kto prinesie kráľovi oheň, bude naveky slobodný. Slobodné budú i jeho deti a môžu zadarmo jesť zo všetkých stolov. Kráľovskí poslovia rozniesli novinu po celom svete a zakrátko o nej vedeli ľudia i zvieratá, vtáčiky aj chrobáčiky.

Len čo sa novina dostala do uší pavúčikovi tkáčikovi, nelenil. Hneď začal tkať pavučinku. Pletie jeden deň, pletie druhý deň a na tretí deň, keď je pavučinka už poriadne dlhá, spustil sa na nej do hlbín. Premotal sa k železnej bráne, jeden koniec pavučinky priviazal o hrubý stĺp a šup! Rýchlo zobral

žeravý uhlík a po pavučinke sa vyškriabal späť. Lenže uhlík bol poriadne ťažký a horúci, a tak pavúčik ustal. „Chvíľočku si oddýchnem a pôjdem ďalej,“ myslí si pavúčik. Ľahol si pod strom do mäkkej trávy, uhlík si dal za hlavu a tvrdo zaspal.

Slniečko už zapadlo za vŕšky a pavúčik len spí a spí. Tu priletí mucha a čo nevidí? Pod stromom spí pavúčik a za hlavou mu blčí žeravý uhlík. Mucha nelenila, žeravý uhlík schmatla a poďho ku kráľovi: „Najjasnejší kráľ, nesiem ti oheň. Nože mi daj odmenu, ktorú si sľúbil!“ Natešený kráľ vystrojil bohatú hostinu a muche odovzdal listinu s kráľovskou pečaťou, na ktorej stálo napísané: Mucha môže jesť zadarmo zo všetkých stolov!

Keď sa pavúčik prebudil, po žeravom uhlíku nebolo ani chýru ani slychu. Pobieha, neborák, sem a tam, hľadá uhlík, ale márne. Všetky zvieratká sa z pavúčika smejú a vravia mu: „Pavúčik, vari si nepočul, že oheň priniesla kráľovi mucha?“

Keď to pavúk počul, zlostne zvolal: „Mucha je zlodejka, mucha je veľká zlodejka! Okradla ma! Ja som vyniesol oheň zo Zeme, mne patrí kráľovská odmena!“ Pavúčik sa vybral za kráľom a všetko mu vyrozprával. Kráľ počúva a napokon vraví: „Uveril by som ti, pavúk. Ale ako mi dokážeš, že ťa mucha okradla? Nik ju pri tom nevidel, nemáš dôkazy.“

Pavúčik odišiel zo zámku s dlhým nosom. Rozhodol sa, že to tak nenechá. Muchu musí potrestať. Na druhý deň zvolal všetky pavúky a vyrozprával im, ako mu mucha ukradla oheň a klamstvom si vyslúžila kráľovskú odmenu. Takto okradla všetky pavúky. Pavúky sa rozhnevali a vymysleli trest: Budú tkať pavučiny a beda muche, ktorá sa do nich zamoce! Od tých čias pavúky tkajú pavučiny a lapajú do nich muchy. A muchy zasa zadarmo jedia zo všetkých stolov.