Zubatý netopier (Rozprávanie)

Zubatý netopier (Rozprávanie)

Ahoj, ja som netopier Jožo a mám rád hmyz a dokonca aj motýľov, ale tie lietajú len cez deň, ja večer a v noci, takže sa často nestretávame. Ale všetci moji kamaráti hovoria, že farebný motýľ je skutočná lahôdka.

V jeden krásny letný deň plný slnka som spal vo svojej skrýši, síce nie v postieľke, ale len tak zavesený dolu hlavou ako salónka na vianočnom stromčeku. Lebo viete, my netopiere to tak máme najradšej. Keď som sa jedným očkom pozrel, kto je vonku, uvidel som kopec hrajúcich sa detí. Boli malé a veľmi hlučné. Prebudili ma z môjho denného spánku a už som nevedel ďalej spať. Okolo obeda však zrazu všetko stíchlo a ja som nevedel, čo sa stalo. Musel som sa ísť pozrieť, čo sa deje. Deti spali. Veľmi som sa potešil a išiel som si znovu oddýchnuť. Pokúsil som sa opäť zaspať.

No čo čert nechcel, deti sa práve prebudili a znovu bolo okolo nich veľa kriku. Už som nedokázal zaspať, tak som sa rozhodol, že počkám do večera a potom si pôjdem trošku zalietať a chytiť si niečo na večeru. Tmu a nočný hmyz mám veľmi rád. Keď si tak letím letným vzduchom, zrazu prišla veľká rana, otec tých ukričaných detí bol rybár a chytil ma pri nahadzovaní na rybársky prút. Bol som v šoku a nevedel som, čo robiť. Viete si predstaviť visieť na udici? No, nič príjemné... A k tomu všetkému si on myslel, že som len obyčajná vodná riasa. Chcel som sa odtrhnúť a nedarilo sa mi. Otec detí ma schmatol a ja som ho od strachu pohrýzol do prsta. Až vtedy vlastne zistil, že nechytil vodnú riasu ale krásneho netopiera. Všetci sa začali veľmi smiať a mne sa zatiaľ podarilo odletieť.

Od tohto zážitku zásadne nelietam večer, ale vždy čakám až do hlbokej noci, kedy všetci otravní rybári už spia. Potom si potichu zalietam a naplním svoje bruško rôznym nočným hmyzom.