Dramatický príbeh (Rozprávanie)

Dramatický príbeh (Rozprávanie)

Môj príbeh je veľmi zaujímavý a dramatický. Stalo sa to 28. júla 1914. S mojom malou rodinkou sme bývali v malom mestečku v Srbsku v Sarajeve. Každý relaxoval, oddychoval. Otec pozeral telku, mama pripravovala dobrý obed a sestry sa hrali na dvore.

Ja som mal zapnuté rádio a počúval som hudbu. V rádiu z ničoho nič prestala hrať hudba. Oznamovali mimoriadnu správu. Tá mimoriadna správa znela takto: „Vyhlasujeme mimoriadny poplach, Rakúsko-Uhorsko nám vypovedalo vojnu. Každý muž vo veku viac ako 17 rokov je povinný chrániť svoju vlasť a krajinu.“ Zopakovali to minimálne päťkrát, vyhlasovali to všade.

My sme boli na takúto situáciu už pripravení. Mali sme postavený podzemný bunker, kde sa moja rodina, okrem mňa a otca, skryla. Nás s otcom čakali ťažké chvíle. Armáda nie je „sranda“, ide tam o život. Rakúsko-Uhorsko bolo veľmi dobre vyzbrojené a úradovali veľkou vojenskou silou.

Zrazu sme stáli na bojisku a čakala nás bitka proti veľmi silnému súperovi. Ja som bol veľmi odvážny a vybehol som z priekopy ako prvý. Videl som, ako na mňa letela guľka. Iba som z diaľky počul: „Pán Petrusz, nevyspali ste sa dobre cez noc? Teraz by ste sa mali sústrediť na Dejepis!“

Taký sen sa mi už dúfam nikdy nebude snívať.