Moje prvé dojmy z novej školy (Rozprávanie)

Moje prvé dojmy z novej školy (Rozprávanie) 

Nadišiel 2. september. Pre niekoho deň ako každý iný, no pre mňa to bol deň veľkého začiatku. Nielen preto, že začínal nový školský rok, ale preto, že pre mňa začínal na novej škole. Nová škola, noví spolužiaci, noví učitelia.

V noci som spala dosť nepokojne a ráno som sa zobudila ešte skôr, ako budík oznámil, že je čas vstávať.

Počasie vonku nevyzeralo bohvie ako, a tak som sa rozhodla obliecť si nohavice a blúzku, hoci pôvodne som mala v pláne šaty. Aj vďaka mame, ktorá bola asi rovnako nervózna ako ja, sme odchádzali z domu už o siedmej ráno, takže na „tvári miesta“ sme boli medzi prvými.

Napriek tomu, že bolo dosť chladno, potila som sa ako v lete. Hoci to tak spočiatku nevyzeralo, cez mraky na oblohe sa začalo predierať slniečko a dvor pred školou sa pomaly zapĺňal. Žiaci postávali v skupinkách a živo diskutovali, zrejme o zážitkoch z prázdnin.

Upútali ma hlavne dievčatá v rovnošatách, ktoré boli veľmi elegantné. Z predstáv o tom, že čoskoro budem chodiť rovnako vyobliekaná aj ja, ma vytrhol hlas z reproduktora. Éterom zneli naše mená a my sme sa mali zoradiť podľa tried. Keď zaznelo to moje, mame sa asi zdalo, že nereagujem dostatočne rýchlo, a tak ma „mierne“ popostrčila vpred.

Dostala som sa do triedy I.H pána učiteľa Fedora, ktorého som si pamätala ešte z Dňa otvorených dverí. Po úvodnom privítaní a slávnostných príhovoroch sme sa mali presunúť do tried. Tá naša sa nachádzala na druhom poschodí. V triede nás bolo len devätnásť, päť chlapcov a štrnásť dievčat. Niektorých som poznala len z videnia, iných vôbec, ale dúfam, že postupom času sa z nás stane dobrý kolektív.

Mala som také zvláštne pocity, asi normálne z nového a neznámeho. Pocit smútku, že to už nie je moja stará trieda a moji starí spolužiaci. Pocit strachu, ale zároveň radosti z toho, čo práve začína. Nervozita, obavy, zvedavosť a ešte kopa iných pocitov, aké máva asi každý, kto práve skončil základnú školu a nastupuje na strednú.

Triedny pán učiteľ na mňa urobil dobrý prvý dojem a myslím, že si budeme rozumieť. Dal nám svoje telefónne číslo a povedal, že sa na neho môžeme kedykoľvek a s čímkoľvek obrátiť. Previedol nás po škole, ukázal nám, kde máme šatne, kde sa nachádza jedáleň a ako sa máme „odpípnuť“ pri vstupe do školy. Aj ostatní učitelia sa mi zdali byť príjemní a milí.

Niektorí budú určite prísni, ale tak je to asi všade. Budú nám chcieť odovzdať čo najviac vedomostí a pripraviť nás do života aj do ďalšieho štúdia čo najlepšie.

Budova školy pôsobí majestátne, vidieť ju až z hlavnej cesty. Triedy a odborné učebne sú vybavené interaktívnymi tabuľami a modernými vyučovacími pomôckami. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla študovať práve tu. Navyše, ako študenti informatiky dostaneme notebooky a máme možnosť používať internet, čo tiež nie je bežné všade.

Nakoniec nás ešte pomerali na rovnošaty, dostali sme učebnice a rozvrh hodín a môj prvý deň v novej škole sa tým skončil. Doma ma už netrpezlivo čakali rodičia, ktorým som musela podrobne porozprávať, ako to celé prebiehalo. Zajtra ma čaká nový deň, nové zážitky, možno pár ťažkých chvíľ. Viem, že nie každý deň bude „prechádzka ružovou záhradou“. Aj napriek tomu sa však na to teším a verím, že nakoniec všetko zvládnem. Za možnosť študovať práve na Súkromnom gymnáziu v Lopeji ďakujem všetkým, ktorí mi tak poradili. Budem sa snažiť ich ani seba nesklamať.