Dokonalý príbeh (Rozprávanie)

Dokonalý príbeh (Rozprávanie)

Počas môjho stredoškolského štúdia každé ráno cestujem do školy vlakom. Sám alebo s priateľmi. Toto ranné cestovanie som si obľúbil a v budúcnosti na toto obdobie budem určite rád spomínať.

Kým cestujem, čítam si školské učebnice, počúvam hudbu v slúchadlách, alebo sa rozprávam s priateľmi. No najradšej len ticho sedím a pozerám sa z okna na nemý film. Vlak putuje popri rieke, cez mnohé dediny, cez lesy a prírodu. Každé ráno sa pozerám na to isté, no každé ráno vidím niečo iné, pretože hmatám vlastné myšlienky, v pokoji nad nimi uvažujem. Nad tým, aký ma čaká deň, aký deň bol včera, či nad vecami, ktoré sa nikdy nestanú. V tomto čase neobmedzím svoju fantáziu žiadnymi hranicami.

Letné mesiace mám najradšej. V tomto období je tráva za oknami nádherne zelená, slnko sa nám blyští do očí, čerpám z neho energiu. Na jeseň sa počasie ochladzuje, príroda pôsobí unavene, ako starý rušeň, ktorý jazdí po koľajniciach roky. Listy zo stromov opadávajú, pomaly letia, viate vetríkom a pristávajú na nie už žiarivo zelenú trávu.

V zimných mesiacoch je obraz z okna najkrajší. Lúky pokropí jemná vrstva snehu, na riekach sa tečúca voda zmení na krehký ľad a kopu dedinských záhrad strážia snehuliaci. V jarnom období je často premenlivé počasie. Je príjemné sedieť v bezpečnom vlaku, zatiaľ čo do jeho okien udiera tuhý dážď. Vlaku je jedno či je sobota, streda, či pondelok, či Vianoce, či Veľká noc, on vždy jazdí od zástavky k zástavke a ani si neuvedomuje, ako mení život pasažierom, ktorých preváža. Pre mňa sa stal neodmysliteľnou súčasťou života.

Až keď vystúpim z vlaku, začína pre mňa skutočná realita, vstup do novej časti dňa. Vždy sledujem vlak, až kým mi úplne nezmizne z dohľadu a potom sa v duchu pousmejem, kde asi skončí. Každé ráno tak snívam dlhšie pri cestovaní a vymýšľaní si vlastných, dokonalých príbehov.