Divy a krásy Nogresso

Divy a krásy Nøgresso

Dnes prišiel ten deň, keď som mal znova objaviť svoje detstvo a veľké rodinné tajomstvo. Zastavil som pred obrovským domom v neotudorovskom štýle. Práce už boli v plnom prúde. Dom, ktorý moja rodina zdedila po prababičke, bol v dosť biednom stave. Prababička sa oň v mladosti veľmi dobre starala, avšak s jej pribúdajúcimi rokmi to bolo pre ňu čoraz ťažšie. Keď nás pred mesiacom opustila a zdedili sme jej dom, rozhodli sme sa, že mu vrátime zašlú krásu.

Začiatok nebol vôbec jednoduchý, ale keď sa naň pozriem dnes, vidím ten dom, ktorý žil v prababkiných spomienkach. Hneď, ako som prekročil prah, vedel som, že som doma, aj napriek všetkému tomu hluku a prachu. Zišiel som dole schodiskom a pozdravil som sa s bratom.

Bol celý špinavý od lepidla, ktorým priliepal nové dlaždice na schody. Hneď, keď ma uvidel, začal: „Aha, kto sa nám konečne ukázal. Otec ťa už hľadá. Je v kuchyni spolu s mamou a ďalšími.” Ešte som ho podpichol a pobral sa ďalej cez dlhú chodbu, ktorá spájala dom s kuchyňou, skleníkom a hosťovským domom.

Keď som prechádzal popri skleníku, uvidel som svoju tetu aj s malou sesternicou, ako sadia ruže, jej obľúbené kvety, na ktoré nedá dopustiť. Konečne som prišiel do kuchyne, pri stole sa krčili traja robotníci, môj brat, otec a mama. Otec mi hneď zakýval, nech prídem bližšie k stolu, až vtedy som si všimol, že v rohu stojí miestny starosta a ešte jeden muž.

V tej chvíli sa otec rozhovoril. Hovoril o nudných veciach a rozdával úlohy, keď prišla na rad moja, spozornel som. „Musíš ísť do starej kaplnky hore nad dedinou, čakajú ťa tam dvaja chlapi, tí ti povedia, čo treba.” Ani som neváhal a hneď išiel tam.

Kaplnka bola taká, akú som si ju pamätal, stará kamenná budova bez strechy. Keby sa zrekonštruovala, bola by nádherná. No ale späť do reality. Prešiel som cez dvere, ak by tam nejaké boli a uvidel som tri postavy, dvoch postarších pánov a ženu so striebristými vlasmi. Hneď som spoznal svoju starú mamu. Podišiel som k nim a jeden z mužov spustil vodopád slov, z ktorých som zachytil, že potrebujú pomôcť s veľkým kameňom, na ktorom niekedy stál oltár.

Len čo sme odpratali ten veľký starý kameň, stará mama sa vrhla dole do podzemnej miestnosti plnej špiny a pavučín. Hneď som sa vydal za ňou, ešte si niečo spraví. Miestnosť bola taká malá, že som v nej chodil štvornožky. Stará mama objasňovala, že táto miestnosť slúžila ako úschovňa jedla a vína pre neďaleký kostol.

Ak tu aj nejaké jedlo a víno bolo, už sa rozpadlo v prach času. Stará mama však nehľadala víno alebo jedlo, na tom jej nezáležalo. Jediné, čo povedala bolo, nech vynesiem jednu truhlu von na svetlo sveta. Keď už sme sa všetci vynorili z tmavej miestnosti, otvorili sme ju a zistili, že je v nej len dobre uschovaný list a kľúč. Druhému mužovi napadlo, že by mohlo ísť o podvod, no ja a stará mama sme hneď vedeli, o čo ide.

Preleteli sme cez polku domu a prešli cez skleník a kývol som na tetu nech ide s nami, tá neváhala a hneď zobrala malú sesternicu a pobrala sa za nami. Zišli sme schodiskom do širokej chodby, na jej konci stáli starobylé dvere a za nimi obrovská knižnica, keď sme vošli, vyplavili sa mi spomienky na moje detské roky a spomienky na štúdium a čaje s mamou, tetou, starou mamou a prababičkou.

Svetlo v knižnici bolo tlmené, okná zahaľovali tmavé gobelíny s obrazmi mojich predkov, vždy ma vytáčalo, keď po mne mama chcela, aby som ich všetkých poznal. Bolo to také nudné, ale dnes som za to rád, vedieť o svojej histórii je veľmi užitočné, pretože nikdy nevieme, kedy sa ňou staneme aj my. Ale aj tak mi robilo radosť zhadzovať ich dole. Keď do miestnosti preniklo svetlo, uvidel som obrovský obraz našej rodiny. Bolo to trochu impozantné, ale aj strašidelné.

Ďalej sme schádzali už iba pár schodov na záhradu. Bola prekrásna, plná najrôznejších farieb, v jej strede stál kamenný pilier. Tieto piliere tu boli už od nepamäti a stoja všade v okolí. Okolo tohto sa začal stavať aj dom, ktorý tu bol ešte pred týmto. Stará mama k nemu prišla bližšie, očistila ho od machu, hneď sa objavila malá kľúčová dierka. Keď sa s kľúčom k nemu priblížila, začali sa diať divy.