Sen či realita? (Úvaha)

Sen či realita? (Úvaha)

Náhle som sa zobudila a ocitla som sa v chladnej tmavej uličke. Nevedela som absolutne, kde som a pri sebe som mala len ruksak, ktorý som hneď schmatla a hľadala mobil. Nahmatala som ho a začala volať mame, no bola nedostupná, tak som začala volať na iné čísla a pri každom mi napísalo, že je nedostupné.

V ruksaku som mala nejaké peniaze a mikinu, ktorú som si obliekla, lebo bolo dosť chladno. Postavila som sa a išla von za svetlom. Vyšla som z uličky, no chvílu som bola oslepená silným svetlom, keď si moje oči zvykli, uvidela som veľkú ulicu plnú ľudí, ktorí sa za niečím hnali. Ľudia prechádzali okolo mňa z jednej aj z druhej strany. Nikto sa ani len na sekundu nezastavil. Chcela som sa niekoho opýtať, kde som, pretože na mobile mi to neukazovalo, ale buď nemali čas, telefonovali, alebo ma proste odignorovali.

Uvidela som malý obchod. Išla som smerom k obchodu a videla som, ako doň vchádzajú dvaja muži. Vytiahla som peniaze z ruksaka a vošla som. Dnu to vyzeralo ako na starej benzínke. Kúpila som si vodu a jedlo, vyšla som, sadla som si na veľký schodík pred obchod a začala jesť. Bola som dosť hladná. Po chvíli vyšiel jeden z tých dvoch chlapov, sadol si na druhý koniec a taktiež začal jesť. Pravdepodobne čakal na toho druhého. Na niekoho sa mi dosť podobal.

Zapozerala som sa a v tú chvílu mi došlo, že sa totálne podobá na jednu postavu zo seriálu. Všimol si, že sa naňho pozerám, a tak som mu zo srandy povedala: „Prepáčte, ale podobáte sa mi na Deana Winchestra zo seriálu. Jeho pohľad v okamihu zamrzol a hľadel sa na mňa v šoku. Opýtal sa ma: „Čo? Skadiaľ poznáš moje meno?“ Ja som bola v tom, že si robí srandu, ale v tvári tak nevyzeral. Zostala som ticho. Stále sa pozeral a čakal, kým mu odpoviem.

Chcela som odísť, no on sa postavil a namieril si to ku mne a povedal: „Skadiaľ ma poznáš?“ V ten moment mi došlo, že nie som v mojom reálnom svete. Mal vážnu tvár a dosť ma znepokojovalo aj to, že na ulici už neboli žiadni ľudia. Zapozerala som sa za Deana a videla som, ako tam niekto stojí a pozerá sa na nás, držal niečo v ruke, niečo ako kôl, ale nie drevený. Dean sa ozval: „Počúvaš ma?“

Videl, že sa pozerám niekam, a tak sa otočil. Ja som sa postavila, išla som za tým neznámym, vlastne ani neviem prečo, ako keby to nie som ja, nikto okolo nebol a on sa na mňa rozbehol a oči mu úplne zčernali. Sníva sa mi to? A čo to vôbec robím, mala by som zdrhnúť.

Chcel ma bodnúť tým kolom, ale automaticky som sa uhla, chytila jeho ruku s kolom a zabodla som ho doňho. Začal sa rozpadať, až kým nebol vôbec. Ten kôl padol na zem. Videla som, že Dean chcel niečo robiť, ale odohralo sa to tak rýchlo, že nestihol. Pozeral sa na mňa zmätene. Nechápem, čo sa stalo. Padla som na kolená, necítila som si vôbec nohy.

Dean ku mne pribehol a ja som odpadla. Zobudila som sa v mojej posteli, bola tma, ešte noc. Našťastie to bol len sen. Všimla som si, že v rukách držím ten kôl zo sna. A tak som sa spýtala sama seba. Bol to sen alebo realita?