Čaro osudu?!

Čaro osudu?!

Pamätám si na to ako včera, už od samého rána som cítila v bruchu zvláštny pocit. Neviem, či to bol stres, alebo len nejaké tušenie. Jediné, čo som vedela, bolo, že mám pred sebou ťažký deň plný povinností a práce.

Po základných potrebách a mojej rannej rutine som sa vybrala na autobus do Bratislavy. Cesta ubehla celkom rýchlo, keďže som ju takmer celú prespala, a musím uznať, že to bol celkom príjemný spánok. Snívalo sa mi o láske, samozrejme, o čom inom sa mi mohlo?

Veď je to typicky ženské. Po vystúpení z autobusu ma prebrala ozaj veľká zima. Moje prvé kroky viedli do príjemnej reštaurácie, kde som si dala obed a trošku sa prebrala z cesty. Usadila som a vybavila pár dôležitých telefonátov. Boli ozaj vyčerpávajúce, ale zvládla som ich bez väčších problémom.

Ďalšou zastávkou bola práca. Mala som fotenie pre jeden časopis a veľmi som sa tešila, no počas celého fotenia som bola zamyslená a vo vzduchu som cítila, že ma dnes niečo čaká. Niečo, čo mi takpovediac zmení život. Žeby ženská intuícia?

Odbilo šesť hodín večer a my sme pomaly končili. Bola som strašne unavená a bolela ma hlava, a stále to nebolo to najhoršie. Ešte som mala pred sebou štvorhodinovú cestu domov. Keď som už konečne opäť sedela v autobuse, cítila som sa ozaj šťastná.

V tom momente mi zazvonil mobil na celý autobus. Volala mi blízka kamarátka s otázkou, čo budeme robiť dnes večer. Ja som vo svoje mysli mala už odpoveď, respektíve víziu a tou bola vaňa a posteľ. Znovu ma však ovládli zvláštne pocity a napriek únave som sa premohla a povedala, že sa môžeme stretnúť.

Zo štvorhodinovej cesty sa stala šesťhodinová, pretože v celej Bratislave boli také nehorázne zápchy, že som si myslela, že vystúpim a ostanem v Bratislave. Nakoniec som to zvládla a konečne som vystúpila v mojej malebnej dedinke, kde ma už čakala priateľka a vybrali sme sa na „byt“ k našim kamarátom. V podstate som nemala žiadne ďalšie informácie.

O pár minút, keď sme boli na mieste činu, strašne sa mi roztrepotalo srdce a cítila som motýle v celom bruchu. Nikdy predtým som nič také nezažila. Pristúpil ku mne chlap, ktorý mal takú charizmu, že to bolo cítiť na sto metrov. Zvítali sme sa, predstavili sa a ja som bola doslova v nemom úžase. Cítila som niečo, čo sa nedá ani opísať. Prerozprávali sme sa celú celučičkú noc a zo mňa opadla únava, teda skôr som na ňu zabudla.

Bolo to ozaj magické. Sama som neverila na lásku na prvý pohľad. Vždy to bolo pre mňa klišé, ktoré je len v romantickom filme. A od toho dňa sa môj celý život zmenil. Jediné, čo som chcela, bolo, aby som sa stala časťou jeho života.

Viem, že to bolo skoro na také silné slová, ale dodnes si myslím, že boli oprávnené a myslené, cítené vážne. On vo mne zlomil múry a znovu som sa cítila šťastná.

Vedela som však, že to nebude jednoduché, pretože zlé jazyky medzi nami urobili malú priepasť, no ja som mala a on tiež odhodlanie to vysvetliť. Pamätám si, ako sme sedeli vonku pri dome a na oblohe bolo milión rozžiarených hviezd. Všetko sme si vysvetlili a od toho dňa sme spolu 24 hodín denne a stále je to málo.

Je naozaj krásne byť milovaný a dávať lásku ďalej. Na ten deň, kedy sme sa spoznali, nezabudnem do konca života. Človek rád cíti vo svojom živote zmenu a ja som ju konečne pocítila tiež.