Výdobytky modernej techniky – ovládame my ich alebo ony nás? (Úvaha)

Výdobytky modernej techniky – ovládame my ich alebo ony nás? (Úvaha)

V dnešnej dobe si asi nikto z nás nedokáže predstaviť život bez mobilu či počítača, vecí tak všedných.

Hovorí sa, že technike vďačíme za svoj dnes už ľahší život. Keď sa obzrieme do minulosti, zistíme, že v tomto tvrdení je mnoho pravdy.

Človek už od začiatku bytia mal potrebu uľahčiť a zjednodušiť si svoj život. A táto snaha nás vlastne posunula na prvú priečku v evolúcii. Na otázku, prečo máme snahu uľahčovať si život, môžeme hľadať odpoveď rovnako dlho ako na otázku: Aký je vlastne jeho zmysel? Keby sme sa začali ľudí pýtať, aká je dnes doba, určite   by sa našli odpovede typu: rýchla, moderná, pretechnizovaná, komunikačná ale možno aj neľudská, ťažká a chaotická.

Prečo vlastne tie negatíva? Veď predsa všetko, čo človek vytvoril, má slúžiť dobrému účelu. Každý vynález má posúvať kvalitu života na vyššiu úroveň. No zdanie zdá sa klame.

Dnešný moderný človek už akoby neovládal svoje vynálezy, ba priam naopak, stáva sa ich otrokom. Technológie napredujú neuveriteľnou rýchlosťou, míľovými krokmi. Veď len „nedávno“ prišla na svet prvá technológia a už sme nehýbali iba planétou, ale začali sme sa hýbať na nej. Zrazu nastal rýchly pokrok, ktorý sa nedal zastaviť. Dnes nás obklopujú mobilné a internetové technológie, ľudia dokážu komunikovať z akéhokoľvek miesta na zemi, z pohodlia svojho domova.

Človek už nemusí nikam chodiť, cestovať, odpadá stres, zápchy, neustále čakanie, zhon, no nie je to krásne? A to všetko za pár rokov. Tušili ľudia pred 20 rokmi, čo bude dnes možné!? Asi nie. Nikto by neuveril. A dnes to máme. Sme toho plnou súčasťou. Dovolím si však tvrdiť, že človek sa stal otrokom svojich vynálezov. Najviac ma však trápia otázky: Kam to všetko smeruje? Ideme správnym smerom? Nie je to všetko až príliš rýchle?

Veď pre mnohých je dnes problém kráčať s dobou a stíhať, vnímať a pochopiť okolité technológie, keď za čas, ktorý potrebujeme na pochopenie a učenie, sa svet v tejto sfére zmení tak rýchlo, že už sám ľudský mozog, ktorý je tvorcom tohto systému, nestíha pochopiť, čo vlastne vymyslel. Pripomína mi to boj o prežitie, taký prirodzený a trvácny ako svet sám o sebe.

Obeť a dravec, porazený a víťaz. Ale kto je kto? Proti komu alebo čomu bojujeme? Bojujeme vôbec proti niekomu? Nie sme skutočne otroci samých seba? Dnešný človek akosi zabúda, že je živý organizmus  a nie chladný stroj, bez duše. Zabúdame, čo je život vonku, vytvárame si neustále umelé životné priestory, zabúdajúc pri tom na to, kde je naše skutočné miesto pre život, čo znamená komunikovať, smiať sa, hľadať sa a udobriť sa, na všetko, čo nás robí ľuďmi.

Pevne verím, že v budúcnosti si uvedomíme tie skutočne dôležité hodnoty a využijeme svoje poznatky a technológie na úsilie, o ktoré bojujeme celú dobu nášho bytia, o kvalitný a zdravý život pre nás a naše potomstvo.