Vzdelanie (Úvaha)

Vzdelanie (Úvaha)

Mnoho žiakov tvrdí, že nemá rado školu, že ju dokonca nenávidí. Že škola je na nič, len zbytočných pár hodín odsedených na zadku na stoličke, počúvajúc nezmyselné hatlaniny a fakty, ktoré nikdy v živote nebudú potrebovať. Je to však pravda? Je pravda, že škola nám dá vzdelanie? Alebo je to naozaj len sedenie na zadku?

Myslím si, že škola má poskytovať vzdelanie. Možno nie všetkým, ale väčšine žiakov, ktorí ju navštevujú, by mala. Vzdelanie, ktoré nemá nič spoločné so sedením a počúvaním. Vzdelanie, v ktorom ide o vyvíjanie sa a o prípravu do života. A hlavne o uvedomenie si zodpovednosti a dôležitosti vzdelania a celkovo aj života.

Pretože vzdelanie, talent a niekedy aj šťastná náhoda nám môžu budovať cestu životom, ako aj život samotný. No škola vždy nemusí. Pretože samotné učivo, nám vždy neosvetlí cestu životom, je to skôr vedomosť učiť sa, rozvíjať sa a vedieť si stanoviť priority a ciele. Ľudia, ktorí preskočia vzdelanie nemajú nič. Sú to len civilizované zvieratá, ktoré nemajú žiadne ambície a svoj život len premrhajú. Pravda, im to mrhanie neprekáža, pretože si neuvedomujú, čo vlastne robia.

Ale hodiny strávené v škole, odsedené a odpočúvané, by nám mali priniesť určitú dávku poslušnosti, pravidiel a ambícií, ktorých by sme sa mali držať. Tie hodiny by nám mali poskytnúť reálnejší názor na našu budúcnosť a mali by okresať našu osobnosť do dospelej, samostatnej a reálne zmýšľajúcej osoby. Ale keď sa pozrieme na to, ako to je naozaj, tak vidíme len obraz znudených detí, pre ktoré je škola povinnosť a záťaž.

Chápu školu len ako inštitúciu, kde musia päťkrát za týždeň prísť, posedieť, doma sa nabifľovať nejaké učivo, ktoré ich vôbec nezaujíma. Neteší ich vlastný vývin a nechápu význam školy, školstva a celkového vzdelania. Je to pre nich, a teda môžem povedať, že aj pre nás ako žiakov, len niekoľko hodín sedenia v škole, trvajúcich deväť a viac rokov.

Žiadny hlbší zmysel. Žiadne uvedomenie si, že škola nás má pripraviť do života, do budúceho „sedenia a nudenia sa“ v práci. Ale mala by nás hlavne pripraviť na povinnosti, ktoré prídu s dospievaním a so zodpovednosťou nad vlastným životom alebo aj životom iných. Je možné niečo takéto zmeniť? Ja si myslím, že áno. Ale najprv by sme museli zmeniť celkový systém vyučovania, aby žiakov učenie bavilo a aby mali motiváciu a chuť chodiť do školy. Aby sa tešili na každý ďalší deň tu strávený.

Zamyslite sa aj vy! Akí ste boli v našom veku? Akú radosť ste mali zo školy? Ako vážne ste brali školu a vzdelanie? A skúste sa zamyslieť ešte nad jednou otázkou. Učili ste sa kvôli známkam alebo kvôli vedomostiam?