Moja krásna domovina

Moja krásna domovina

Na svete existuje kopa miest, pri ktorých zmienke sa mi srdce rozbúši a tvár mi zaleje čistý úsmev, no len pri jednom sa mi v mysli ako delfín vynorí tisíc spomienok, plných emócií, radosti i smútku. Ako na plátne maliara sa mi zjaví každé steblo trávy či chumáčik snehovej pokrývky a ako Mozartova symfónia sa mi v ušiach rozoznie šum potôčika a spev vtáčikov. Vybaví sa mi miesto, kde sa sny stávajú realitou a zázraky už nie sú len mýtmi rozprávok.

Takmer 411 ročná história mojej domoviny siaha až do roku 1607, do obdobia vlády Habsburgovcov, keď krivda bola silnejšia ako čistá pravda, no na radosti zo života to ľuďom neubralo. V období druhej svetovej vojny boli ako jedni z prvých pripravení postaviť sa osudu a vytrhnúť sa z pazúrov nadvlády a zla, o čom svedčí aj množstvo pamätníkov.

Reč je o Čiernom Balogu, maličkej dedinke v samom pupku Slovenska, na mieste, kde ľudia nemajú zamknuté brány a srdcia majú čisté a otvorené dokorán. V objatí mohutných hôr sa rozprestierajú voňavé lúky, ktorých jarný šat pripomína pestrofarebný kabátik páva a takmer celoročná snehová poleva Tatier, týčiacich sa v diaľke, našej dedinke dodáva len viac rozprávkového čara.

Ako Amazonka v Amerike sa rovinou kľukatí krištáľový Hron, pozdĺž ktorého si už od jari razí cestu aj dominanta mojej domoviny. Čiernohronská železnica. Spoza obláčikov jej nadýchanej pary sa ozýva krik detí, jasajúcich nad krásami tohto kraja, v očiach im poskakujú drobné iskierky a moje srdce zalieva čoraz väčší pocit hrdosti.

S plynúcim časom si však lúky páví kabátik vyzlečú a zlatisté slnko svojimi lúčmi už pohladí milióny obilných kláskov. Smiech turistov nahradí spev ženušiek na poliach a zo zelených stromov sa stanú módne ikony, odeté v smaragdovozelených, karmínovočervených či jantárovožltých šatách. Po chvíli však koruny stromov zhodia svoje róby, krajina osirie, ponorí sa do smútku a z oblohy sa spustia tmavé stĺpy. Z lesov sa už neozvú vtáčie spevy, v kalužiach hlbokých ako oceán sa stratia všetky tie krásne spomienky a svištiaci vietor zaspieva komornú pieseň.

Keď sa však žezlo vlády dostane do rúk samotnej pani Zimy, krajina sa zmení na miesto, ktoré nikto z nás nespoznáva. Jej najlepší priateľ, pán Mráz, kreslí na oknách tisíce rôznych obrazov, pani Perinbaba spúšťa z oblohy páperovú pokrývku a z kostolov sa ozývajú tóny vianočných kolied.

Niekedy mám pocit, že sa každé ráno prebúdzam v inej dimenzií, na inom mieste a v objatí inej krajiny, no po chvíli si zas uvedomím, že som tu, v svojej rodnej obci, v mojom zlatom Čiernom Balogu.