Moja rodná dedina Polomka

Moja rodná dedina Polomka

Bývam v dedinke, ktorá leží na pravom brehu Hrona, medzi vysokými pohoriam iSlovenským Rudohorím, Nízkymi Tatrami a hlbokými dolinami. Tento kraj sa volá Horehronie. Je to nádherný kúsok Slovenska s bohatou históriou a nádhernou prírodou, ktorá každý rok od jari rozkvitne pestrofarebnými kvietkami. Moje srdce mi sem prirástlo pevným putom, ktoré sa len tak ľahko neroztrhne.

Žijú tu ľudia s veľkým srdcom. Pomáhame si, ako môžeme a správame sa ako jedna veľká rodina. Navzájom sa poznáme ako vlastnú dlaň a, keď sa aj niekto pohnevá, dá sa to potom do poriadku.

Každý kúsok zeme v domovine mi pripomína prvý jarný deň. Aj keď pofukuje vetrík, máte chuť sa usmievať. Počujete spev vtáčikov a cítite vôňu čerstvo narastenej trávičky. Vidíte, ako všade pobehujú usmiate tváričky hrajúcich sa detí, máte chuť sa k nim pridať. Je to domov. Vždy, keď musím niekde odísť, mám nutkanie sa sem vrátiť. Znova a znova sa cítim ako na jar. Ešte krajšie je to tu na jeseň, keď sa lístie trbliece všetkými farbami a naháňa sa s vetríkom po dlhých lúkach.

Mám rada Polomku, pretože sa tu nachádza veľa krásnych miest. Všetky sú však skryté ďaleko za zrakmi ľudí. Vraciam sa sem s mojou sestrou. Je to miesto, kde počujete šumieť potôčik, v ktorom je voda čistá a priezračná. Slnko vykukuje spoza vysokých borovíc, na ktorých počuť spev vtákov. Vždy sa vyšplháme na skalu a pozorujeme les, vychutnávame si jeho zvuky a nepotrebujeme už vôbec nič.

Moja rodná dedina je ako pohladenie matkinej dlane po líci alebo ako ten najsladší úsmev.