Táto ulica mi je známa... (Umelecký opis)

Táto ulica mi je známa... (Umelecký opis)

V mojom srdci jestvuje len jedno miesto, kde vtáci spievajú krajšie ako obyčajne, len jedno miesto, kde vôňa kvetov dostáva neobyčajný nádych. Miesto, kde všetko navôkol, má pre mňa hlbší význam. Ak by som bol maliarom, zachytil by som ho z každej jednej strany, z každého jedného kúta a bolo by mi jedno, že miniem všetko maliarske plátno a obetujem tomu celý život. Pretože pohľad na moju prenádhernú ulicu stojí určite za všetko. Však len táto ulica pozná moje prvé kroky, každý jeden úkryt a je mi vždy domovom.

Pohľad na šerom prikryté lúky za mojím domovom, či západ slnka priam vtedy, keď lúče slnka sa dotýkajú nášho kopca, vo mne prebúdza zvláštny pocit, ktorý ani sám nedokážem opísať. Na jar, keď sa všetko prebúdza a zmizne pokrývka snehu, ktorá cez zimu zakrývala naše chodníky, kopce a domy, vtedy, keď začínajú kvitnúť kvety, počuť všade navôkol príjemný žblnkot našej rieky, sa všetky deti z našej ulice idú hrať na okolité ihriská.

Na našej ulici je ihrísk niekoľko, no každé z nich má v sebe osobité čaro. Jedno, tam kde zvykneme hrávať basketbal, je zaprášené prachom, ktorý tam rozfúkne vietor niekedy pred príchodom leta. Druhé ihrisko slúži mamičkám na oddych a ich ratolestiam na vybláznenie sa na preliezačkách, kolotočoch a iných stavbách, ktoré na každej detskej tváričke vyčaria úsmev. Potom sú t ešte dve ihriská, ktoré sa prevažne zobúdzajú na jeseň a deti, hrajúce sa na nich futbal, zabúdajú, ako rýchlo plynie čas a menia sa na futbalové hviezdy. Uprostred našej ulice máme malý obchodík, s rôznym druhom tovaru a hneď vedľa neho sa rozprestierá malá prítulná búdka, ktorá vzhľadom pripomína zmenšenú perníkovú chalúpku. To je náš obchod so zmrzlinou.

Naša nádherná ulica ale neslúži len nám ľuďom, ona má totiž vo svojom srdci miesto aj pre zvieratká. Hneď za rohom mojej bytovky je malé miestečko, niečo ako park. Tento park slúži prevažne psíčkarom a ich nevyšantení miláčikovia sa tam teda dokážu odviazať. Behajú hore – dole a už poznajú naspamäť každý jeden stromček. Keď vidíte toto prekrásne spolunažívanie, tú krásu celého okolia, cítim pokoru voči tomuto miestu. Či je ráno, poobedie, večer, za každého počasia a v každom ročnom období, toto miesto prekvitá elánom a cítiť z neho pocit podobný nirváne. Je to naozaj prekrásne miesto, s krásnymi cestičkami, kvetmi, stromami a predovšetkým ľuďmi.

Len toto miesto mi dalo prvých a najlepších priateľov. Na tomto mieste ma učili chodiť, behať a bicyklovať. Toto prekrásne miesto ma prijalo a som jeho nepatrnou súčasťou. Vďaka mojej ulici poznám, čo je to cnieť sa za domovom a vďačím za každý jeden pohľad naň, keď sa vraciam po dlhšej chvíli, alebo i keď len zo školy, pretože vtedy cítim, že som to zase ja, že tu patrím. Spoznal by som ju aj poslepiačky, pokojne by som vedel ísť, len podľa hlasu môjho srdca a spoznal by som ju na široko – ďaleko, pretože tak, ako mi je vlastná a známa táto ulica, tak mi nie je známa žiadna iná.