Zdravie (Rozprávanie)

Zdravie

Choroba učí, aké cenné je zdravie. Jean de La Bruyere

Koronavírus COVID-19 je pandémia, ktorá zasiahla celý svet. Už veľmi dávno u nás na Slovensku nebola taká vážna choroba. Odkedy som na svete ja, nezažila som takú vážnu situáciu. Zo začiatku som si myslela, že koronavírus ostane len v Číne a aj keď ďalej postupoval, nemyslela som si, že príde až k nám na Slovensko a bude to mať tak vážne následky. Táto choroba nás skutočne naučila chrániť a ceniť si zdravie, a to nielen naše ale aj ostatných. Hlavne tým, že nosíme rúška a nestretávame sa so širokou verejnosťou.

Chcela by som, aby sa život vrátil už do stavu, ako to bolo predtým. Vyrástla som v

modernej dobe, v ktorej je bežné, že mladí ľudia chodia do kina, do reštaurácie, do baru. Je to pre mňa veľmi obmedzujúce a okrem spomínaných vecí, by som sa vrátila aj do školy. Možno by mi tak škola nechýbala, keby boli otvorené nejaké centrá, kde by som okrem učenia a varenie trávila voľný čas.

Na situáciu sa pozerám z viacerých pohľadov, pre mňa je celkom jednoduché online vzdelávanie, pomôžeme si aj so spolužiakmi navzájom, ale pre mladších žiakov, napríklad na prvom stupni? Neviem si predstaviť, aké ťažké to musia mať ich rodičia. Nie každý to vie vhodne dieťaťu vysvetliť, to mu učiteľa nenahradí. Až tu si rodičia všimli, akí sú učitelia dôležití

Nemám toľko skúseností, aby som mohla tvrdiť, čo je pre danú situáciu správne. To znamená, že nechcem hovoriť, čo by sa malo a nemalo otvoriť. Možno to tak malo byť, aby sa ľudia zamysleli nad svojimi životmi, aby sa planéta trochu zastavila a oddýchla si. Ľudia si budú viac vážiť to najcennejšie, ich zdravie. Celý slovenský národ je veľmi zodpovedný, pretože sa mi naozaj páči, ako všetci nosia rúška a chránia sa na rozdiel od ostatných krajín.

Dúfam, že sa situácia čoskoro vráti späť ako pred koronavírusom, možno sa ešte dlho budeme chrániť rúškami či rukavicami, to mi neprekáža, zdravie si chrániť treba. Hlavné je, aby sa to dodržalo a všetko bude v poriadku. Preto by som chcela všetkých vyzvať k tomuto činu, aby sa nemuselo znova siahnuť po razantných riešeniach, ale aby sme mohli navštevovať svojich starých rodičov bez obáv a s radosťou, aby sme sa mohli stretnúť na kávičke či v školskej lavici.