Najkrajší deň v mojom živote (Rozprávanie)

Najkrajší deň v mojom živote (Rozprávanie)

Tento zážitok sa nestal ani tak dávno. V utorok som mala spraviť posledný krok k tomu, aby som dostala vodičák. Mám len sedemnásť rokov a tak viem, že policajt bude na mňa prísny.

Ráno som sa zobudila a lialo ako z krhly. Vôbec sa mi to nepáčilo. Maminka mi nachystala raňajky, no ja som mala úplne stiahnutý žalúdok. ,,Adrianka, si bledá ako stena, vypi aspoň pohár mlieka," povedala mi. Tatino mi poprial veľa šťastia a išla som.

Cestičkou na stanicu som si v hlave všetko opakovala. V momente ako som prišla na stanicu, zahlásili: ,,Osobný vlak smer Malacky bude meškať asi tridsať minút." Skoro ma tam porazilo. ,,Do kelu," zašomrala som si popod nos, ,,veď nestihnem prísť načas." Po polhodine mrznutia na stanici, vlak prišiel. Hneď ako sme zastavili v Malackách, som sa dala do behu.

Cez preplnené mesto som utekala, bola zima a ešte k tomu aj pršalo. Celá zadychčaná som priletela do autoškoly a prudko som otvorila dvere. Všetci sa zľakli. Poobzerala som sa po celej miestnosti a policajt tam našťastie nebol. Vydýchala som sa a usadila do lavice.

Všade navôkol vládla neistota a stres. Zakrátko prišiel pomladší policajt. Vypísal obrovskú kopu tlačív a rozdal nám testy. Odovzdala som ho ako prvá a triaslo sa mi celé telo. ,,Ale pozrime sa, pozrime, sto percent máš mladá, môžeš si ísť sadnúť do auta," poznamenal. Jazda v meste bola pokojnejšia a rýchlo mi ubehla. Vystúpili sme z auta, aby vypísal ešte rôzne tlačivá. Napokon mi podal ruku a dodal: ,,Veľa šťastných kilometrov prajem." Ja som sa však v tom strese zmohla len na pochabý úsmev.

Hneď ako som išla na bus, všetkým som telefonovala a písala. Usmievala som sa od ucha k uchu. Zmoknutá ako myš som stála na zastávke a tešila som sa. Taký pestrý deň nikto len tak nezažije.

Kompozícia:

1. expozícia - oboznámenie so situáciou

2. kolízia - ráno a cesta na stanica

3. kríza - meškanie vlaku

4. peripetia - prišla som skôr ako policajt

5. rozuzlenie - úspešne zvládnutý deň