Ako si predstavujem dovolenku snov (Esej)

Ako si predstavujem dovolenku snov (Esej)

Dovolenka ilúzie. Alternatív. Údivu. Nikdy nie je neskoro sa rozhodnúť cestovať a spoznávať náš, doteraz neobjavený vesmír či ani nikdy nepreskúmané univerzum našej mysle. Všetko len čaká na nás, na našu prítomnosť, na našu chuť chcieť. Čo znamená pre mňa dovolenka? Ako rozumiem tomu ja?

Putovať za hranice možností. Ísť smerom vzpriečenia sa osudu. Vzoprieť sa a písať si vlastnú cestu. Áno, to som ja. Som ľudská bytosť, individualita, ktorá verí v krásu zajtrajška. Verí, že svet je lepšie miesto ako je vykresľované doposiaľ. Verí, že svet je určený na veľké veci veľkým ľuďom. A verí, že svet môže byť jeho snom. Onen človek s veľkým srdcom vízie, som ja.

Dovolenka snov. Oddýchnutie si od prekážok, ktoré nám hádže osud pod nohy deň čo deň. Prestávka, ktorá nám dodá novoprijatú energiu po návrate späť. Odpočinok bez trápenia a s ľuďmi, ktorých milujeme. To je dovolenka snov. Jej základné princípy, na ktorých by mala byť budovaná a stavaná každá.

No ako by mala vyzerať moja dovolenka? Musí byť komplikovane jednoduchá. Aktívna a zároveň oddychová. Ako prvé, keď sa povie dovolenka, ma napadne slovo cestovanie. Úžas pri spoznávaní našej tradície, ľudí, kultúry, ktorá je vo veľkom už zmapovaná. Staroveké Japonsko, útroby civilizácie máyov, sumerský predkovia bohov, grécke mýty a impozantné stavby,...To všetko už poznáme. Sme len malou rasou takmer prebádanou až k počiatkom nášho vzniku. No pomyslel niekto na to, čo je vonku za oknom našej Zeme? Ja vidím možnosti dovolenky. Možnosti svetobežníctva. Možnosti cestovania. Spoznávanie nových rás, nových druhov a ich jazykov. Ich kultúry, ich života, ich všetkého. Vidím svoju slobodu rásť, spoznávať a vzdelávať. Chcem objavovať nepoznané a písať nové dejiny. Chcem vyliezť na najvyššie vrcholy, zliezť do na najnižších bodov každej vzdialenej planéty. Spoznať lásku a žiaľ. Byť súčasťou každej chvíle a stať sa pánom času.

Ako to všetko robím doteraz? Jednoducho. Používam “dvere času“. Predstavte si týčiacu sa mohutnú drevenú klenbu ovinutú krvavo červenými i modro smaragdovými ružami. Dvere tvorené železnou prepletenou štruktúrou s ostrým ukončením na jej vrchole. Dvoch masívnych chrličov po bokoch siahajúcich až k dvojnásobku vašej výšky. Mramorovej farby prepletených lianami a vyrastajúcim machom z ich tela.

Ich prenikavo červené oči sú uprené na vás, čakajúc na rozkaz. Ako vchádzam, zatváram oči a myslím na miesto, po ktorom dychtivo priahnem. Prekračujem prah, a prvé čo ucítim, je moje želané miesto. Miesto s vôňou mentolovej zubnej pasty, čerstvo posekanej trávy a nový papier. Prvým krokom sa malé čiastočky ryjú medzi prstami na nohách a jemne ma hladia. Otváram oči. Vidím belasé nebo s ryšavo sfarbenými mráčikmi. Vidím nové tvory pripomínajúce mytológiu z našich kníh na zaprášených policiach.

Sirény s ich nádherným hlasom, sfingu vo veľkosti malého psa či harpyu sediacu na vrchole dračieho stromu. Nado mnou veľké papradie, listy vyrastajúce zo stromu pripomínajúceho kmeň baobabu. Som na ostrove s pieskovými plážami a lagúnami encianovej modrej farby. Živočích plávajúci v tých nádherných kryštáľových vodách je hippocampus. Tvar koňa s chvostom morskej panny, charakter verného sluhu a krása nevyspytateľnej prírody. Kamarát, ktorého vidím každodenne. Kamarát, s ktorým bádam v hlbinách oceánu s farbou Garganského mora. Kamarát, ktorého nikdy neopustím dokým budem žiť. No čas je veľmi neúprosný a manipulovať s ním je nebezpečné. No ak vieš ako naň, si pánom času ty. Môžeš byť mladý a nezostarnúť. Byť pekný a bez vrásky. Byť nepoznačený časom.

Dovolenka, ktorá je bez nákladov, no s dobrodružstvom môjho poznania, je neľahká a niekedy neovládateľná. Niekedy je nočnou morou a niekedy sladkým snom. No potom otvorím oči a som doma. Ležím na posteli vo svojej teplej izbe a začínam myslieť, kam sa vyberiem nabudúce. Relax, ktorý pocítim počas spánku sa stáva mojou vysnenou dovolenkou. Mojím krédom na oddych od útrap a cestovaním za hraníc mojich možností. Mojím krédom byť s celou mojou rodinou, či sú živí alebo nie, či len s mojou polovičkou, či len s kamarátmi.

Dovolenka je pre mňa nesplnený zážitok v tomto stereotypnom svete. No dovolenkou bez zábran hraníc sa stáva môj sen, pri ktorom si určujem svoje pravidlá, a ktorý si niekedy robí čo chce. Som „snílek“, ktorého dovolenkou je sniť. Je nemyslieť. Je poznať ilúziu a dôjsť k hraniciam možného. Veď nie raz jeden múdry človek povedal: „Neodpútaj sa nikdy od svojich snov! Keď zmiznú, budeš ďalej existovať, ale prestaneš žiť.“(Mark Twain). Snívam, aby som žil. Snívam, aby som oddychoval. Keď oddychujem, dovolenkujem.