To neuveríš... (Rozprávanie)

To neuveríš... (Rozprávanie)

Nedávno sme sa presťahovali s mamou a s mladším bratom do väčšieho bytu v centre Stupavy. Predtým sme bývali na kraji mesta, odkiaľ bolo všetko ďaleko. Nemala som to tam rada, hlavne kvôli nepríjemným susedom. V novom byte bývame zatiaľ len dva týždne, ale je to tu o sto percent lepšie, pretože obchody, banky a pošta sú na pár krokov. A navyše, máme milú susedku.

Aj keď tu sa nám žije lepšie, starý byt mal predsa len jednu výhodu. Za bytovkou bolo obrovské pole, kde som mohla venčiť moju fenku Peggy. Teraz ju chodím venčiť do ,,uličky“, neďaleko nášho nového bytu. Je to tam dosť strašidelné, najmä vtedy keď sa zotmie. Mama mi hovorila, aby som tam nechodila po tme sama a hlavne, nie neskoro večer. Vraj sa tam pohybujú pochybní ľudia. Ale kto by so mnou chodil každý večer len tak na prechádzku?

Takže chodievam sama, inú možnosť nemám. Minulý týždeň v sobotu som išla vyvenčiť Peggy okolo polnoci. Keď som vyšla vchodovými dverami von, zdalo sa, že všade je už pokoj. Prešlo len zopár áut, ale nestretla som nijakého človeka, až kým som neprišla do ,,uličky“. Išla som po chodníku pozdĺž nášho domu, až som prišla k potoku, Peggy zrazu stiahla chvost a začala ma ťahať na pravú stranu. Niečoho sa bála.

Keď sme prešli o pár metrov ďalej, za múrikom pri potoku ležali dvaja chlapi. Myslela som si, že sú opití a išla som teda s Peggy ďalej, kde som ju pustila z vôdzky. Keď som sa vracala naspäť, stále tam ležali a niečo vykrikovali. Začala som sa báť už aj ja. Pridala som teda do kroku a snažila som sa čo najrýchlejšie prejsť s hlavou sklonenou k zemi. Keď som už prechádzala okolo nich, jeden z chlapov začal po mne kričať: ,,Moja, nemáš nejaké drobné? Hej! Daj mi niečo!“ V tom ten druhý odhodil striekačku. Boli to odporní feťáci. Vtedy mi už nebolo všetko jedno, a tak som začala bežať. Samozrejme, som sa snažila ich ignorovať, ale tak som sa bála, že som chcela byť čo najrýchlejšie doma. Našťastie, som domov prišla v poriadku, no napriek tomu mi srdce búšilo ešte päť minút.

Mame som túto nepríjemnú príhodu radšej nepovedala, pretože by začala so svojím únavným poúčaním. Poučila som sa aj sama. Toto mi úplne stačilo. Teraz sa snažím venčiť Peggy v skorších hodinách a s priateľom. Keď idem sama, vezmem si aspoň slzný sprej, ktorý držím vo vrecku. Nechcem už zažiť nič podobné.