Budúcnosť literatúry je v aforizmoch – tie nemožno sfilmovať

Budúcnosť literatúry je v aforizmoch – tie nemožno sfilmovať

Sú aforizmy naozaj budúcnosť literatúry? Literatúra v dnešnej modernej dobe akoby už nemala miesto. Je nahradená televíziou a počítačmi. Málo ľudí sa v dnešnej dobe uchýli k čítaniu dobrej knihy, ktorá je často lepšia ako filmy. Pri čítaní si rozširujeme aj schopnosť predstavivosti.

Postavy v knihách si často môžeme predstaviť úplne inak ako vo filmoch. Pre mnoho ľudí je pohodlnejšie sadnúť si pred televíziu či počítač namiesto čítania kníh. Myslím si , že aforizmy sú naozaj jediným literárnym žánrom, ktorý sa nedá sfilmovať. Sú krátke a výstižné, preto platí, že menej je niekedy viac. 

Budúcnosť literatúry je v aforizmoch – tie nemožno sfilmovať

Literatúra pomaly, ale isto upadá. Stále viac a viac ľudí prestáva čítať alebo vôbec nečíta. Toto sa stáva hneď kvôli niekoľkým príčinám: na čítanie ľudia jednoducho nemajú čas. Aj keď to nie je úplne bežné, niektorí ľudia celý deň niečo robia a na čítanie ani len nepomyslia. Ďalšia príčina je, že sme leniví. Kto by niekoľko dní, ba aj týždňov čítal knihu, keď si môže pozrieť dvojhodinový film.

Veľa kníh je predlohou ku filmom. Tieto knihy sú dlhé, niektoré majú aj tisíc strán a filmy majú dve až tri hodiny. Ľudia si myslia, že knihy sú nudné a preto ich nečítajú. Pravda, pokiaľ človek nemá dobrú predstavivosť, tá kniha pre neho naozaj nebude moc zaujímavá. Ľudia navyše dávajú prednosť iným veciam, ako napríklad počítaču, telke...

Sfilmovať sa však dajú iba rozsiahle diela, a preto sa taký jednovetový aforizmus sfilmovať nedá. Do filmu sa síce dá vložiť idea aforizmu, ale celý film sa z toho urobiť nedá. Preto budúcnosť literatúry leží v aforizmoch. Tak sa zamyslime, ako sme na tom s čítaním a môžeme si skúsiť miesto filmu prečítať knihu.

Budúcnosť literatúry je v aforizmoch – tie nemožno sfilmovať

Ľudia v dnešnej uponáhľanej dobe väčšinou dávajú prednosť filmom pred literatúrou rôzneho druhu.

Tá nám ponúka napríklad aj aforizmy. Niekedy je to jedna veta, ale môže ich byť aj viac. Pritom nás aforizmy obohacujú viac ako filmy. Film nás neprinúti zamyslieť sa nad ním tak, ako nad aforizmami. Niektoré si treba prečítať viackrát, aby sme im porozumeli. Preto je pre mnohých jednoduchšie a rýchlejšie prepínať televízne kanály a pasívne sledovať televíznu obrazovku.

Aforizmus nemusí byť vždy poučný. V niekoľkých vetách sa často skrýva rôzny nápad, názor, či myšlienka. Ďalej môže obsahovať aj metaforické alebo metonymické prostriedky.

Preto si myslím, že aforizmy majú budúcnosť, lebo poskytujú ľuďom okrem poučenia i zábavu.

Buďme krajne podozrievaví voči takým výrokom našich priateľov, ktoré sú nám po chuti

Minule mi človek, s ktorým si dobre rozumiem povedal za deň nespočítateľne veľa komplimentov. Prišlo mi to až divné. Pri tých posledných mal už slabú nechuť v tvári. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Nič som ale nepovedala, pretože aj tak by to tá osoba zakryla a nepovedala by úprimný názor.

Keď sa nám chcú ľudia doslova nasilu páčiť alebo aspoň, aby sme ich považovali za tých obľúbenejších, dokážu človeku klamať aj do očí. No nie všetci sú takí. A preto sa držím výroku: Buďme krajne podozrievaví voči takým výrokom našich priateľov, ktoré sú nám po chuti. 

Aforizmus je prevaha obsahu nad formou

Každý sme už aspoň raz vstúpili do knižnice, kníhkupectva a videli pri sebe množstvo hrubých kníh. Sama obdivujem ľudí, ktorí to píšu. Každá kniha má svoju ideu alebo poslanie, niečo dôležité, čo by nám mala zanechať. Asi pred týždňom som čítala knihu práve z knižnice s názvom ,,Čo je to šťastie?" Je to jedna z tých úvahovo-faktových knižiek.

Bola celkom dosť hrubá, ale nevadilo mi to, pretože tam boli aj názory a úvahy iných ľudí. Je celkom zaujímavé poznať názory iných ľudí na tému ,,šťastie". Mohla som si porovnať , ako vnímam šťastie ja a ako ho vnímajú iní ľudia. Musím povedať, že veľa ľudí písalo práve o peniazoch, no väčšina ľudí brala šťastie ako niečo hlbšie a dôležitejšie.

To už by som však úplne odbočila od témy a mohla písať úvahu na tému ,,šťastie."

Na konci tejto knižky bolo veľkým písmom napísaných pár aforizmov. Najviac sa mi zapáčil asi tento: ,,Nehľadajte šťastie vonku, ale v sebe, lebo ináč ho nikdy nenájdete."

A práve v tomto aforizme bol ukrytý celý obsah a idea knižky. Je to neuveriteľné. Pýtate sa: ,,Ako je to možné, že v jednej jedinej vete je taká istá idea ako v 200-stránkovej knižke?" Obyčajne. Stačí vystihnúť pravú podstatu a dá sa skomponovať do jednej jedinej vety. Ľudia, ktorí nad ňou porozmýšľajú si uvedomia, že jedna jediná veta ich prinúti premýšľať a nájdu v nej naozajstný a pochopiteľný zmysel.

Jasné, v knižke sú fakty, je v nej omnoho viac napísané, ale podstata je taká istá. A práve podstata je to podstatné, čo by malo byť pochopené. A v tom to celé spočíva. Priznám sa, nebyť tej knižky, asi by som teraz túto úvahu nepísala, pretože práve tá kniha ma inšpirovala.

Budúcnosť literatúry je v aforizmoch – tie nemožno sfilmovať

Pri tejto vete sa musia ľudia naozaj zamyslieť a dobre nad tým porozmýšľať. Tá myšlienka je neuveriteľná, priam dokonalá v tom, že môže byť nekonečná a zmestí sa do jednej krátkej vety. Presne ako s človekom.

Je to len taký tvor, ale ani len netušíte, čo v ňom je, čo sa v ňom skrýva, koľko emócii, koľko pocitov. Ale tento výrok nás chce hlavne poučiť o tom, že by sme sa na veci mali dívať z iného uhla. že sa pozeráme na veci, ale nerozmýšľame nad nimi. Alebo ako inak: Netreba súdiť knihu podľa obalu.