Úcta k starým rodičom

Úcta k starým rodičom

Keď som bol malý, chodil som k babke, lebo moji rodičia boli v práci. Trávil som tam dni preto, lebo som nechcel chodiť do jasieľ a u babky mi bolo úžasne. Hoci je chorá na vozíku, vedeli sme sa vždy dobre zabaviť. Bol som dosť malý a prečo? Lebo som nič nechcel jesť, iba som pil vodu a čaj, takže to príslovie, že rastiem ako z vody, je pravdivé. No babka ma mala rada tak ako ja ju a ona ma stále prehovárala, nech niečo zjem. Tak som skúsil zjesť jablko, no ani to som nezjedol.

Pozdejšie bol obed kedy ma babka zavolala, že má pre mňa sladkosť. Tak som pribehol a povedala, že ak to nezjem, tak tú sladkosť nedostanem. Bol som bol zúfalý a hladný, no skúsil som to a začalo mi chutiť. To preto, lebo babka varila úžasne. Bolo to to najlepšie a to jediné jedlo, čo som mal rád a začal som poriadne jesť.

Doteraz vždy keď idem k babke tak sa teším lebo viem, že mi dá jesť a vážim si ju, že to so mnou zvládala aj keď som bol malý a behal po byte a ona ma naháňala na vozíku a tak ju mám rad. Budem nešťastný, keď mi raz odíde ako dedko.