Vianoce v Perníčkove

Vianoce v Perníčkove

Perníčkovo bola pekná a čarovná krajinka. Stromy boli z perníčku, zem bola z pekne vypečeného perníčku a dokonca aj domčeky boli perníčkové. Skrátka Perníčkovo bolo celé z perníku, iba rieka bola z mliečka. Čaro Perníčkova vždy vzrástlo, keď perníčkovské cukrárky vymysleli novú príchuť, vtedy sa na perníčkovskom zámku objavila nová ozdoba z citrónovej sladkej polevy.

Jedného rána sa perníčkovská cukrárka Linda zobudila a keď sa pozrela z okna, nemohla veriť vlastným očiam.

„Hurá!,“ vykríkla Linda. „Hurá, už je tu zima, už je tu zima!,“ spievala si s radosťou.

Šla von, kde celá natešená začala vešať prvé vianočné svetielka okolo celého domu. Keď bola hotová, umyla sa, naraňajkovala sa, obliekla sa a šla do národnej perníčkovskej pekárne, čiže vlastne do práce. V práci sa radovala zo snehu a zimy aj so svojimi kolegyňami. Linda začala ihneď pracovať, aby splnili všetky vianočné objednávky, no keď zapla mixér, stalo sa čosi nečakané. Mixér zhrkotal, zahrčal, nadskočil a všetko pripravené cesto v ňom bolo po celej kuchyni, ba aj celej ceste a kusy z neho lietali po celej krajine.

Cesto bolo všade a v Perníčkove vyhlásili poplach. Všetky perníčkovské upratovacie jednotky mierili do národnej perníčkovskej pekárne upratať a znovu spojazdniť pokazený mixér a aj celú prevádzku. Zvláštna starostlivosť patrila aj Linde, ktorá bola pre továreň dôležitá ako filmová hviezda pre televízny seriál. Linda však bola pracovitá a veselá, aj ona chcela pomôcť pri upratovaní.

Vyliezla na rebrík a chcela umyť cesto zo stropu. Zrazu upratovací ruch prerušil hlasný rachot. Všetci sa zbehli a pod zlomeným rebríkom uvideli ležať chýrnu cukrárku Lindu. Rýchlo ju naložili do auta a fujazdili s ňou do perníčkovskej nemocnice. Tam sa ukázalo, že Linda má zlomenú nohu, ktorú jej dali do sadry z toho najtvrdšieho a najstaršieho perníčka. Doktor nariadil prísny kľud a pokoj, kým sa noha nezrastie.

O týždeň, presne sedem dní pred Vianocami, perníčkovské cukrárky vedeli, že pečenie samy nezvládnu. Práce bolo pred Vianocami veľmi veľa – piekli srdiečka, koníky, domčeky, hviezdičky, ba dokonca aj Betlehemy, a bez najlepšej a najšikovnejšej cukrárky sa to nijako nedalo stihnúť. Perníčkovské cukrárky už boli zúfalé a mysleli si, že pekáreň cez tieto Vianoce budú musieť zatvoriť, a tak sklamať všetkých zákazníkov, ktorí sa už tešili na vianočné dobroty.

V čase najväčšieho zhonu, keď sa robota vôbec nedarila, sa však dvere rozleteli a vstúpila Linda s nohou zdravou ako buk, ba dokonca aj bez barlí. Nebol v tom žiadny vianočný zázrak, len dôsledná liečba kvalitným perníčkovským mliečkom z perníčkovskej rieky, ktorým sa Linda poctivo liečila.

Vianoce boli zachránené, lebo pribudli ďalšie šikovné ruky a Linda pracovala s chuťou, vymýšľala nové tvary perníčkov, zdobila krásnymi vzormičníková zo sladkej bielkovej polevy. Nakoniec urobili toľko krásnych a dobrých perníčkov, že ich jedli až do leta.