Modrý závoj (Umelecký opis)

Modrý závoj (Umelecký opis)

Hľa, len sa pozrite na tú rieku, ktorá nás teší svojím čarom. Svojím tichým spevom spieva jemné piesne. Láskavo pohládza brehy a kamienky pomaly posúva na ďalekú cestu svetom. Opiera sa modrými rukami o zeleň v jari. Pri západe zamkýna slnečné lúče a uchová si ich do skorého rána. Vrásky vĺn, ktoré sú nekonečne dlhé a tak jemné, že ich rozvírime rukou sťa vietor oblaky. Je to ligotavý tajnostkár.

Všetko má ukryté vo svojom dne. Jej nádhera nás opantá. Rieka bije o skaliská jemným prúdom. Pri nárazoch sype kvapky vody, ktoré sa ligotajú ako ranná rosa. Je mrazivá jak ľad. Mám kamarátku, čo vyžaruje nádheru. Volá svojou neobyčajnou krásou sťa modrá obloha.

Rieka má nekonečný závoj. Je sfarbená sťa farby dúhy. Naše obrazy ostanú v nej ukryté. Je hlboká ako tóny hudby, ktoré znejú v ušiach. Máme spriaznenú dušu, čo nikdy nič neprezradí. Všetko uchová v najhlbších dnách. Je ako dlhý prúd ligotavých vlasov. Má schopnosť si každého získať.

Jej jemnosť sa podobá na krehký lupienok kvetu. Chladivý dych vody vždy osvieži tvár. Je modrá sťa najprenikavejšie modré oči. Aké môže byť krásne sadnúť si k rieke, ktorá nádherne spieva uspávanky. Mám čarovný svet akoby zlatom posiaty.

Je to naša rieka.