O dievčine s ryšavými vlasmi, ktorá vedela čarovať

O dievčine s ryšavými vlasmi, ktorá vedela čarovať

V jeden pekný zimný deň sa ryšavá Lili vybrala s rodičmi na prechádzku do lesa. Cestou sa jej zdalo, že počuje čudný zvuk. Zastala a skúmala, odkiaľ ten zvuk ide. Po niekoľkých krokoch uvidela v tráve sedieť malého ryšavého anjelika, ktorý plakal.

Lili sa ho pýtala: „Anjelik, prečo plačeš?“

Anjelik vzlykal a odpovedal: „No ja som sa hral hore v nebi s mojou loptou, šmykol som sa a lopta mi spadla na zem. Tak som sa rozhodol ísť po ňu. Keď som ju hľadal, poranil som si krídlo na strome.“

„A našiel si stratenú loptu?“

„Áno, našiel“, usmial sa anjelik.

„Ja ti pomôžem vrátiť sa do neba.“

„Naozaj? To som veľmi rád. Splním ti za to nejaké želanie. Aké by to malo byť?“

„Aby som mohla čarovať,“ povedala Lili.

Ryšavá Lili mu ošetrila krídlo, anjelik jej poďakoval a vrátil sa do neba. Lili šla domov, lebo vedela, že ju čakajú rodičia. Na druhý deň mali v škole karneval. Lili sa prezliekla za čarodejnicu. Hneď ako vstúpila do budovy, začali padať z neba ryšavé cukríky. „Hurá, splnilo sa to. Ja viem čarovať.“ Kričala šťastná Lili. Zrazu zamrzla celá školská chodba. Všetkým deťom vyčarovala korčule a ryšavé vlasy. A tak sa na karnevale všetky masky korčuľovali a jedli ryšavé cukríky.

O tri hodiny všetky čary zmizli. Deti však boli z tohto zážitku šťastné až do konca školského roka. A možno sú šťastné až doteraz. Zazvonil zvonec, rozprávke je koniec.