Keby sa dal vrátiť čas...

Keby sa dal vrátiť čas...

Keby som mala tú moc vrátiť čas, určite by som to urobila. Zažila som veľa situácií, kedy som si povedala – keby som to mohla vrátiť späť. Ale vždy som vedela, že to, bohužiaľ, nie je možné. Keby to bolo také jednoduché, ako napríklad otočiť prsteňom a všetko by zostalo ako predtým.

Mohlo by to byť aj veľmi prospešné. Keď sa stane nejaké nešťastie, katastrofa alebo hocičo iné, čomu by sa dalo predísť. Ale čo keby to nefungovalo tak, ako si predstavujeme? To, čo by chcel jeden človek vrátiť späť, druhému by nemuselo vyhovovať. Ľudia by sa začali hádať a podľa čoho by sme posudzovali, kedy je vhodné vrátiť čas a kedy nie? Preto je lepšie, keď sú naše životy v rukách osudu.

Keby sa dal vrátiť čas...

Myslím, že do takejto situácie sa dostal nejeden človek. Každý z nás určite spravil niečo, čo ľutoval. Ako by to však vyzeralo, keby si ľudia mohli čas posúvať dopredu či dozadu! Život by tým strácal zmysel. Niekto by si čas skracoval, predlžoval, posúval, vyhýbal by sa prekážkam. Na svete by bol z toho pekný chaos.

Podľa mňa by sa čas nemal dať vracať. Veľa ľudí si hovorí – keby tak mohli vrátiť čas! Život si máme užívať plnými dúškami, veď žijeme len raz. V danej situácii sa nám naše rozhodnutie zdá najlepšie, tak prečo to neskôr ľutujeme?

To, že sa čas nedá vrátiť späť, je na niečo dobré. Ľudia sa tak učia na vlastných chybách. Zisťujú, čo je pre nich dobré a čo zlé. Nakoniec sme len ľudia, chybami sa učíme.

Keby sa dal vrátiť čas...

Verím tomu, že toto napadlo každého z nás. Predstava toho je veľmi príjemná, ale nemožná.

Stalo sa mi už veľa nepríjemných vecí, ktoré ma mrzia. Ale neviem, či by som ich chcela vrátiť späť. Myslím si, že každá moja chyba ma niečo naučila. Keby že chcem každú z nich vrátiť späť, tak by som robila tie isté chyby dookola. Podľa mňa by to bolo ešte horšie, ako to bolo v tej chvíli.

Kedysi som niekde čítala, že: „Čas sa nedá vrátiť späť, no môžeme sa pokúsiť napraviť chyby, ktoré sme spravili.“ Človek, ktorý to písal, má podľa mňa pravdu. Nemôžeme to vrátiť, jediné čo môžeme, je napraviť to a poučiť sa z toho...

Keby sa dal vrátiť čas...

Ak nad tým tak uvažujem, tých situácií bolo dosť. Ale ako sa hovorí, človek sa učí na vlastných chybách. Keď sa do tej situácie dostanem, väčšinou som z toho dosť smutná. Prečo niekedy robíme to, čo neskôr ľutujeme a chceme vrátiť čas späť, aby sme situáciu vyriešili ináč?

Aj minule som mala trošku horšiu náladu a keď sa mama chcela so mnou rozprávať, iba som jej odvrkovala a nechcela som sa s ňou baviť. Bolo mi to potom neskôr ľúto a došlo mi, ako sa musela cítiť. Veď možno stačilo pár viet, ktoré sme si mohli povedať a všetko by bolo fajn.

Myslím, že je dôležité, aby som sa vedela ovládať a aby som si spomenula na príslovie, že sa mám správať k druhým tak ako chcem, aby sa druhí správali ku mne.