Malá morská víla (Rozprávka)

Malá morská víla (Rozprávka)

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina, v tej krajine dedina, v tej dedine domček.

V tom domčeku býval otec, mama a ich jediná dcéra. Volala sa Alica.

Bolo leto a rodina sa vybrala k moru. Zo všetkého najradšej sa Alica nechala unášať vlnami na nafukovačke. Raz ju vlny odniesli na šíre more. Vrátiť sa však nebolo také jednoduché. Tak to nechala na osud a unavená nedozernými morskými diaľavami zaspala.

Keď sa prebudila, bola už takmer na pevnine. Nebola to pevnina s ich plážou, ale malý neobývaný ostrov. Vystúpila na pevný breh a kráčala smerom do džungle. Dlho sa predierala cez zeleň, kríky a nádhernú kvetenu džungle až prišla k malému vodopádu. Chcela sa napiť vody, no prúd vody ju strhol a odniesol do jaskyne.

V strede jaskyne bolo meňavé zelenkavé jazierko. Sadla si k nemu a keď pozrela nahor, upútal ju otvor nad hlavou. V ňom pozorovala meniacu sa oblohu. Ľahla si na chrbát a rozmýšľala ako sa dostane naspäť k rodičom. Ani sa nenazdala a bol večer. V otvore jaskyne zažiaril obrovský mesiac. Bol spln. Tušila, že noc bude musieť stráviť v jaskyni. Skočila do jazierka, že si pred spaním zapláva.

V tom začala voda bublať.

,,Čo sa to deje!?´´ vykríkla Alica a zacítila, že sa jej niečo robí s nohami.

Vyšvihla sa na breh, sadla si a uvidela namiesto nôh rybí chvost. Najprv sa veľmi preľakla, no neskôr jej došlo, že s chvostom sa dostane rýchlejšie k rodičom. Určite už o ňu strachujú.

Skočila späť do vody, ponorila sa a plávala, a plávala, až kým nezbadala tunel. Preplávala ním a o chvíľu sa ocitla v mori.

Zistila, že s chvostom sa vôbec nemusí vynárať nad hladinu, aby sa nadýchla. Chvíľu sa rozhliadala, ktorým smerom má plávať, potom plesla chvostom, urobila obrat a rýchlym tempom sa vydala na cestu. Plávala veľmi rýchlo. Keď sa opäť vynorila, pred ňou sa rozprestierala ich pláž. Nikto na nej nebol.

,,Ako sa takto ukážem pred rodičmi? Veď ma nespoznajú!“

S veľkými obavami priplávala k brehu, dotiahla sa na suchý piesok a čakala, kým vyschne.

Keď sa z nej odparila posledná kvapka vody, v okamihu mala namiesto chvosta svoje nohy. Rozbehla sa k rodičom, ktorí boli už veľmi vystrašení, pretože ju nikde nevedeli nájsť.

Alica im povedala, že bola s kamarátkami a o svojom tajomstve im neprezradila vôbec nič.