Tolerancia náboženstiev v súčasnosti (Úvaha)

Tolerancia náboženstiev v súčasnosti (Úvaha)

Každý z nás sa narodil a prišiel na tento svet rovnakým spôsobom. Každý sme na svete z určitého dôvodu a rovnako všetci sme tu rovnakým právom ako tí ostatní. Všetci sme sa narodili s istými predpokladmi. Našim narodením sme sa dostali do určitej skupiny ľudí, spoločnosti, národnosti, vierovyznania, kultu sveta, kultúry, nátury, skrátka sme sa zaradili do života a do spoločnosti bez toho aby sme o tom rozhodli a je na nás či v budúcnosti ostaneme súčasťou daného vierovyznania a spoločnosti ľudí na istom území alebo sa rozhodneme pre zmenu.

Avšak sú tu isté veci, ktoré my, ako deti našich rodičov nedokážeme ovplyvniť a zmeniť. Vezmime si že sa narodíme do rodiny, ktorá vyznáva budhizmus. Keďže sme odmalička rodičmi vedení k vyznávaniu Budhu, reinkarnácie, posmrtného života, žijeme duchovným životom, meditujeme a pod., prijmeme to, ako niečo, čo je pre nás už prirodzené.

Samozrejme, že s vekom sa formujú a menia naše postoje a názory na svet, náboženstvo, a spoločnosť, takže môže sa stať, že práve s vekom zmeníme aj ten náš názor na dané vierovyznanie a začneme veriť niečomu, k čomu sme dospeli počas nášho života. To, v čo veríme a v čo neveríme, v čo chceme alebo naopak nechceme veriť je len naša vec.

Nikto nám nemôže vnútiť jeho názory, keď sa s nimi nestotožňujeme. Náboženstvo je už oddávna tým hlavným dôvodom rozbrojov medzi jednotlivými národmi. Väčšina vojnových konfliktov bola zapríčinená práve nezhodami medzi náboženstvami. Ak v minulosti boli nejaké náboženské nezhody v krajine, riešilo sa to hneď vojnou.

Žiadne z vierovyznaní nepripúšťalo iné vierovyznanie. Nebralo do úvahy, že aj iné náboženstvá vznikli na základe niečoho a že ľudia tomu veria, pretože chcú. Ak by to tak nebolo, potom by sme pravdepodobne vyznávali všetci rovnaké náboženstvo a už by viac neboli žiadne konflikty. Aj cirkev je typickým príkladom netolerancie vierovyznania.

Podstatou cirkvi by mala byť dobrota, láska, tolerancia... Avšak v minulosti cirkev robila presný opak. Ak sa objavila žena, ktorá zbierala bylinky a liečila nimi chorých, bola hneď vyhlásená za čarodejnicu a následne popravená. A podobne to bolo aj pri iných veciach, ktoré neboli v súlade s cirkvou. Zrazu sa viera v niečo dobre premenila na túžbu po nadvláde a moci. Našťastie dnes je systém postavaný úplne inak.

Pre každého platí sloboda vierovyznania, všetci môžeme veriť a vyznávať to, čo uznáme za vhodné a nikto nám to nemôže vyvrátiť, odcudzovať nás alebo nebodaj nám kvôli tomu ublížiť. Samozrejme, že to závisí aj od krajiny a od celkovej nátury v tej danej krajine.

Aj keď súčasná situácia ohľadne náboženstiev je diametrálne odlišná od minulosti, nemyslím si, že netolerancia voči ostatným náboženstvám zmizla úplne. Ľudia by si mali uvedomiť, že každý z nás je svojprávna a slobodná bytosť, a že nemajú žiadne právo obmedzovať nás a nútiť nás k viere v niečo, v čo veriť nechceme z vlastného presvedčenia.