Akú cenu ma mier? (Úvaha)

Akú cenu ma mier? (Úvaha)

Jeho krehkosť ťažko prirovnať. Jeho dôležitosť zohrávajúcu v tomto svete ocení len zopár patriotov, ak vôbec. Nezaslúži si omnoho väčšiu pozornosť? Národy by sme videli v značne inom svetle, nebyť mieru panujúcom minimálne v tej našej krajine a jej neďalekom susedstve.

Nuž, hodnotu mieru bez poznania nepokojov oceníme často nedostatočne, v mnohých prípadoch dokonca vôbec. Aj napriek tomu, že je jeho cena bez debaty nevyčísliteľná. Nebyť mieru, neboli by sme osobnosťami akými sme. Netrápili by nás ťažkosti moderného sveta, ale omnoho závažnejšie existenčné problémy.

Svet by bol iný. Úplne iný.Prežiť celý život bez poznania mieru znie ako scéna z fiktívneho sveta. Obdobie storočnej vojny však vnieslo medzi ľudí dovtedy neznáme a nekonečne dlhé nepokoje. Bohužiaľ, aj takéto šrámy sa zapísali do dejín ľudstva čiernym písmom. Tým, že rivali v boji zotrvali cez sto rokov, obrali generácie o krásy života. O život ako taký.

Necítiť vo vzduchu mĺkvotu všedných dní, nezakúsiť si sladkej slobody ani na krátku chvíľu. Národ nedostal šancu skutočne žiť, len prežívať. Najcennejší dar im teda pretiekol pomedzi prsty, často s boľavou ujmou predstavujúcou stratu najbližších. Nemali na výber. Nikto sa nepýtal. Jednoducho sa s vojnou a neustálym nepokojom museli naučiť žiť, dúfajúc v lepšie zajtrajšky. Večernými prosbami sa nádejali v koniec temnoty a boli by zaň dali všetko. Aj ich vzácne životy...

Nedokážem si ani len predstaviť, akým peklom bol svet v časoch dvoch najväčších vojen. Vyhasnuté milióny ľudských životov, zbombardované štáty, mestá, dediny. Ľudia, nevinní ľudia, prichádzali o svojich otcov, synov, rodinu. Padali na bojisku za svoju krajinu.

De facto za nás. Ozrutné časy nepokojov vo svete dávali ľuďom neistotu aj každodenný strach, čo im prinesie nasledujúci deň. Nevideli perspektívu do budúcna. Netušili kedy peklo ochladne, kedy konečne pominie krviprelievanie a nastane pokoj. Všedný deň, aký máme v dnešnej spoločnosti viac menej každý. Zdevastovaným svetom sa šíril strach. Smútok. Pálčivé slzy padajúce za drahocenné životy tiekli prúdom.

A čo ma desí ešte omnoho viac, je predstava bezmocnosti. Neschopnosť zastaviť zločiny páchajúce sa na odlišných spoločenských vrstvách v prípade druhej svetovej vojny, ale aj neschopnosť skoncovať s ukrutnými zákopovými konfliktmi v tej prvej. Prirovnanie mlynčeka na mäso k ľudským stratám je ohavný, až dehonestujúci ľudskú rasu. Narodiť sa či umierať vo vojne? Pre väčšinu nepredstaviteľné. Hodnotu mieru neoceníme nikdy tak, ako tí, ktorí oň už prišli.

Svet sa ocitá na vrchole svojho rozkvetu. Nasvedčuje tomu nie len modernizácia každého odvetia, výdobytky terajšej doby, ale aj pokoj. Mier medzi mocnosťami. Po strastiplnej ceste za mierom máme možnosť okúsiť sladké ovocie, tak ťažko vydobyté.

Vojnové konflikty vídame sotva na televíznych obrazovkách a rešpekt pred ozbrojenými spormi už taktiež nie je tým, čím býval za čias povojnových. Aj napriek momentálne najvyspelejšej etape v dejinách ľudstva, však nedokážeme upokojiť svet v každom jeho kúte.

Desivé spory v krajinách ako Ukrajina, Izrael, Irán či Sýria otriasajú v základoch svetovým mierom. Strach opäť ako za starých čias naplnil srdcia nevinných, bezmocnosť skoncovať vyryla hlboké vrásky na tvárach túžiacich dožiť v tichosti zvonka.

Ohlušujúce výkriky však nedajú spávať nikomu. Bombardovanie doposiaľ vybudovaného bohatstva núti k žiaľu aj prizerajúcich sa. Hrozivé zábery, z pre nás nepredstaviteľnej situácie nám núkajú temné myšlienky na nedávnu minulosť. Žiaľ, ako spoločnosť sa len v tichosti prizeráme zlu prevládajúcemu skrz oslabenými krajinami.

Medzi nami ostalo už len pramálo ľudí pamätajúcich vojnu. Ohavu odohrávajúcu sa v minulom storočí. Tí skutočne poznali krajinu aj v tých najťažších časoch, a práve tí poznajú skutočnú hodnotu mieru.

Pocit istoty a bezpečia patria predsa medzi základne ľudské potreby, preto pochopiteľne vyčísliť cenu niečoho tak nevyhnutného pre život je snáď nemožné. Tak ako kyslíku, láske či zdraviu neprichádzame na hodnotu v časoch, keď sú medzi nami, tak sú aj pokojné dni a mier nedocenené.

Čo je viac než obrovská škoda. Uvedomiť si čo všetko máme až v momente, keď o to nadobro prídeme, je pre dnešnú dobu prirodzené. Poďme to zmeniť! Zúčastňujme sa apolitických zoskupení, ak ide o dobro v našej vlasti. Buďme v hojnom počte pri voľbe najvyšších v našej krajine a v neposlednom rade konajme vo všetkých smeroch tak, aby sme si mier krvou vybojovaný udržali navždy. Aj keď podľa všetkého navždy neexistuje...