Stratený je deň, keď sme sa nezasmiali (Úvaha)

Stratený je deň, keď sme sa nezasmiali (Úvaha)

,,Deň, keď ste sa nezasmiali, pokladajte za stratený!“ hovoria mnohí z nás. Každý človek vo svojej podstate túži mať bezstarostný život, plný bezchybných dní a šťastných chvíľ. Máme však dni, v ktorých človek cíti iba smútok považovať za stratené ?

Už narodením sa život človeka začína plačom, zatiaľ čo ľudia okolo neho prežívajú radostný okamžik. Radosť a smútok sú prirodzenou súčasťou nás, ľudských bytostí. Stretávame sa s nimi už od nepamäti. No ktorý z týchto pocitov v našom živote hrá podstatnejšiu rolu?

Môj starý otec hovorieval, že smiech je zázračný liek a je to aj vedecky dokázané! Minule som čítala článok, ktorý hovoril, že už len zábavná scéna vo filme môže zvýšiť v krvi množstvo hormónov, ktoré povzbudzujú činnosť imunitného systému. Aby človek vedel precítiť radosť, musí zažiť aj smútok. V živote prídu chvíle, kedy sa smútku nevyhneme.

Človek je smutný, keď sa s niekým lúči, keď mu odíde blízka osoba alebo keď ho niečo bolí. Nemusí to byť len smútok z fyzickej bolesti, ale aj smútok na duši. Je prirodzené mať v živote dni, kedy sa cítime pod psa. V takýchto dňoch je podstatné mať pri sebe niekoho, kto nám vyčarí na tvári pravý a nefalšovaný úsmev. Úsmev a smiech nestoja ani cent a pritom vedia dať tak veľa!

Človek sa dokáže usmievať nielen ústami, ale aj očami alebo celým telom. Vidieť to pri tanci, pri chôdzi a v súčasnosti, keď ľudia musia nosiť rúška, dokážeme dokonca vidieť radosť človeka aj v jeho očiach. Vždy ma zahreje pri srdci, keď stretnem niekoho s úsmevom na tvári. Ľudia na celom svete chcú byť veselí a s ostatnými sa radšej delia o svoju radosť ako o svoj smútok. Napríklad aj hymna Európskej únie sa volá Óda na radosť a nie na smútok.

Tak ako sa strieda deň a noc, vánok a vietor, tak aj v našich životoch sa strieda bolesť a radosť. Nemôžeme brať dni plné smútku za stratené, veď sú súčasťou nás samých. A pravé takéto dni nás robia v živote skúsenejšími a možno aj silnejšími.