Od Ondreja do Vianoc (Rozprávanie)

Od Ondreja do Vianoc

Na Ondreja, 30. novembra, bol zákaz pradenia. Deň Ondreja bol tiež bohatý na veštby o vydaji. K bežným čarom patrilo varenie halušiek s lístočkami. Lialo sa i olovo a veštilo sa pomocou polienok.

V predvečer Lucie na celom území Slovenska dospelí a deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Takisto v spomínaný predvečer po západe slnka a celý nasledujúci deň nedovolili cudzej žene vstúpiť do príbytku, lebo to mohla byť striga, ktorá by uškodila domácim aj dobytku.

Ani na Štedrý deň nesmela byť prvou návštevníčkou v dome žena. Jej príchod ráno do cudzieho gazdovstva sa považoval za úmysel uškodiť. Štedrý deň bol pôstnym dňom, obed sa vôbec nepripravoval. Kým zdobenie domácnosti stromčekom, vetvičkami či slamou má svoje magické korene, vianočný stromček má na Slovensku svoju tradíciu len od polovice 19. storočia.

Pred večerou sa všetci umyli a obliekli do čistých šiat. Štedrá večera sa začínala obyčajne modlitbou. Vypila sa hriata pálenka – radostník. Gazda si potom namočil prst do medu a urobil každému na čelo krížik ako ochranu proti zlému. Jedlá sa zo stola neodkladali, ostávali na stole najmenej do druhého dňa. Po večeri nastal v rodinách aj v celej obci čulý ruch.

V prvý sviatok vianočný, na Božie narodenie, skôr ako sa začalo čokoľvek robiť, utekal niekto z domácich po vodu na potok, aby deň začínali s čerstvou tečúcou vodou, čo znamenalo zdravie do celej rodiny a do gazdovstva. V každom dome sa zakladal nový oheň. Ani na Božie narodenie nesmela ako prvá prísť do domu žena.

Na Štefana skoro ráno odkladali gazdiné zo stola misky s jedlami, ktoré boli na stole od Štedrého dňa a s ktorými sa do Štefana nesmelo hýbať. Na Štefana bol deň ako stvorený na návštevy priateľov i známych.