Najlepší kamaráti

Najlepší kamaráti

Raz som šiel do obchodu. Nakupoval som to, čo som mal na lístku.

Pri múke som stretol chlapca. Bol ťažko chorý, pretože bol na vozíčku. Poprosil ma, či by som mu nepodal jeden balíček múky. Ja som, samozrejme, súhlasil a pomohol som mu.

,,Ďakujem. A ako sa voláš?“ opýtal sa ma. Aj on sa predstavil Volal sa Martin. A začali sme spolu rozprávať. Počas rozprávania aj ja som si zobral múku. Nakoniec som sa ho spýtal:

,,Netreba ti pomôcť s nakupovaním?“ On súhlasil.

Pri nakupovaní sme sa stále rozprávali. Prišli sme k pokladni. Najskôr som dal na pult tovar ja, neskôr Maťo. Z donáškou som mu pomohol až pred dom. Tam som sa ho spýtal : ,,Prečo si na vozíku ?“ On mi povedal, že nemá nohu. Ja som si to ani nevšimol. A začal mi hovoriť, že nemá kamarátov, nudí sa a podobne.

Zistil som, že sa mu v škole vysmievajú spolužiaci, pretože je na vozíku. Bolo mi ho ľúto. Učí sa na jednotky, je dobrý chlapec, počúva a snaží sa pomáhať ako vie. Proste, lepší ako ten hocikto zdravý. To som si pomyslel. Slza mi rozmazala oči. Rozlúčili sme sa a vymenili sme si kontakty. Ja som sa pobral domov. Doniesol som všetky potraviny a mame som všetko vyrozprával.

A doteraz sme najlepší kamaráti. Nie je dôležité ako človek vyzerá, ale akú má dušu.