Nectiť si starobu znamená ráno demolovať dom, kde máme v noci spať

Nectiť si starobu znamená ráno demolovať dom, kde máme v noci spať

"„Nectiť si starobu znamená ráno demolovať dom, kde máme v noci spať.“ Alphonse Karr, francúzsky kritik, novinár a románopisec 1808 1890"

Moja babka je jeden úžasný človek. Mam ju veľmi rada. Babka miluje deti a najviac nás, vnúčatá. Už od prvých chvíľ v mojom živote ma pravidelne kočíkovala, keď bola moja mamka zaneprázdnená. Hneď ako nastúpila do práce, bola to babka, ktorá sa o mňa starala. Venovala sa mi, spolu sme sa hrali, čítali obrázkové knihy, tancovali a spievali. Keď som nastúpila do škôlky, chodievala po mňa.

Medzi jej záľuby patrí čítanie kníh. Spolu chodíme do Bibliobusu, kde si knihy vypožičiavame. Babka mi vraví, aby som knihy čítala aj ja. Taktiež rada cestuje na dovolenky a spoznáva nove miesta. Najčastejšie cestujeme do Košíc, do obchodov na nakupovanie. Má veľmi dobrý vkus, vie čo je moderné a radí mi pri výbere oblečenia. Najradšej by mi kúpila všetko, čo mi vidí na očiach. Rada sa pekne oblieka, sleduje módu a obľubuje turecké seriály. Vie pekne vyšívať a štrikuje nové veci.

Vážim si svoju babku a raz by som chcela byť ako ona. Moja stará mama po príchode z práce vedela, aký bude mať program. Čakala som ju s karimatkou,

dekou a nedočkavosťou v očiach. Každý deň sme spolu chodili k nášmu "moru" (bolo to malé jazierko). Cestou sme stretli našu susedku, ktorá mi dávala jablká, ktoré som málokedy zjedla. Pri "mori" sme si rozložili deky a karimatku. Keď sa ochladilo, vrátili sme sa domov. Občas nás zastihla aj letná búrka. Takto sa to opakovalo celé leto. Keď som už toho mala dosť, tak som našej susedke povedala: „Jablká nechcem, nedávajte mi ich aj tak ich nejem!" Babka iba pokrútila hlavou a prevrátila oči. Pri "mori" mi vysvetlila, že takto sa nerozpráva.

Spolu sme spomínali, ako sme ešte s mojimi rodičmi bývali u starých rodičoch. Ako som každé víkendové ráno vtrhla babke do spálne a prichystala jej oblečenie a potom som k nim vhupla do postele. Na chvíľu som si zdriemla a už som mala nachystané raňajky.

Po uvarení obeda sme sa s babkou a mamkou vybrali vonku, kde ma čakal dedko s mojou obľúbenou zábavou. Bolo to vozenie na fúriku po celej dedine. Mamka sa za nás hanbila a dookola opakovala, že na vozenie mám kočík, nie fúrik. Ako som rástla, tak sa naše aktivity menili. Raz to bolo zbieranie hríbov, inokedy chytanie rýb. Minulý rok v zime sme sa chodili korčuľovať na rybník. Spolu s rodičmi a kamarátmi sme hrali hokej.

Všetci na tieto chvíle spomíname s nostalgiou a radosťou.