Nie! chuligánstvu na ihriskách

Nie! chuligánstvu na ihriskách

Je 3. december 2012. Na ihrisku v meste Almere v Holandsku sa odohráva šláger jesene medzi domácimi Buibenboys a hosťujúcimi Niew Sloten. Na štadión v Almere privádzajú hráčov traja arbitri, medzi ktorými je aj Richard Nieuwenhuizen, ktorý ani netuší, že je to jeho posledný výbeh na ihrisko.

Pred zápasom by nikto neočakával, že v šlágri pôjde o tak veľa - o život. Vyzerá to tak, že to bude kvalitný duel s množstvom gólov. Po prvom polčase je to remíza 2:2. V 60. minúte bolo už 3:3 a každý jeden divák bol rád, že uvidel dobrý zápas so 6 gólmi. V 83. minúte dávajú domáci na 4:3 a potom... potom to prišlo.

Najprv žltá karta, potom červená, a keď pán Nieuwenhuizen zdvihol zástavku na signalizovanie ofsajdu, strhla sa táka šarvátka, že normálnym ľuďom sa zastavuje pri pohľade na „ toto divadlo“ rozum. Trio mladíkov z hosťujúceho tímu, ktorí nepochopili, že si rozhodca robí len svoju prácu, vtrhávajú na ihrisko a ich terčom sa stáva asistent rozhodcu, ktorý bol bezmocný, keďže po 5 kopancoch do hlavy mestský vyšetrovateľ Bernhard Jens ohlásil: ,, Je mŕtvy“. Hrôza.

Tak, ako sa zachovali mladíci z mužstva Niew Sloten, by sa nijaké mužstvo nezachovalo. Veď porušili pravidlo fair play. O to je to smutnejšie, že sú to ešte len tínedžeri a správajú sa ako divá zver. So športom to nemá nič spoločné. Každému je jasné, že skončili pred súdom a boli obvinení z vraždy. Ale ľudský život rozhodcovi to nevráti.

Tak a aj takýto je šport, bohužiaľ, ešte aj v dnešnej dobe. A nejde len o tento prípad. Je ich po športových ihriskách mnoho. A tak sa právom mnohí pýtajú: Čo má šport spoločné s týmto divokým správaním mladých ľudí, ktorí nekontrolujú svoje správanie? Je niečo dôležitejšie ako ľudský život? Ale toto správanie dokonca mladých športovcov nie je jedinénegatívum v športe.Je ich ešte veľa,ako doping, prejavy intolerancie, rasizmu xenofóbie, korupcie... A čo tak čestný boj, uznanie kvality súpera, tolerancia, kultúra správania.

Idea novodobého olympizmu, prenesená do súčasného sveta, predsa vyjadruje odveké túžby po priateľstve a spolupráci medzi ľuďmi a národmi bez ohľadu na politické, náboženské či rasové rozdiely. Svojou podstatou sa olympizmus a športové súťaženie úzko viaže a prelína s pokrokovým chápaním výchovy a vzdelávania.

Je nutné si pomáhať, šíriť zásady fair play v športe i v živote, vedieť prehrávať, zaťať zuby a ísť ďalej. Veď práve toto patrí k športu. Ale to si musia uvedomiť predovšetkým tí, ktorí sa športu venujú, chodia fandiť „svojim“ a naučiť sa správať podľa desiatich zásad správania sa fair play. Pretože férové správanie by malo byť vlastné i v každodenných životných situáciách nielen v športe.