Ako zostať sám sebou – zachovať korene

Ako zostať sám sebou – zachovať korene

Mladí ľudia často zabúdajú, kým sú, kým boli starí rodičia alebo prarodičia. Alebo jednoducho chcú zabudnúť, lebo sa hanbia za svoj národ. Kým sme boli, už veľmi nezmeníme, ale ešte stále môžeme zmeniť, kým budeme.

Čím ďalej, tým menej ľudí sa hlási k svojej národnosti, ale aj k tradíciám, čo je podľa mňa veľmi zlé, pretože určite by naši prarodičia chceli, aby my a naše deti vedeli o našej kultúre, poznali zvyky a tradície a vedeli nárečie alebo jazyk, ktorý je pre ten-ktorý región príznačný.

Mnoho mladých ľudí počúva novší štýl hudby, ako napríklad, pop, rock, rap, hip-hop....., ale zabúda na našu studnicu, z ktorej čerpali aj naši štúrovci – na starú dobrú ľudovú tvorbu. Ľudová hudba, tance a spev sú akýmsi vzácnym nevyčísliteľným bohatstvom, ktoré by sme mali šíriť ďalej tak, ako to šírili naši predkovia, pretože bez toho, podľa mňa, by sme nepoznali svoju minulosť. A ak nezabudneme na vlastnú kultúru, budeme ju skúmať, objavovať a spoznávať aj ľudové tradície iných regiónov, potom zachováme korene a zostaneme sami sebou. K tomu nás vyzýva aj Andrej Sládkovič v básni Prosba:

Spievajže, sestra, spievaj mi, moja, ale hlasom matky tvojej, mňa len slovenské hlasy ukoja, tými dušu moju ovej!

Tieto známe slová Andreja Sládkoviča poukazujú na generáciu ľudí, ktorí ešte mali túžbu po znalostiach o svojej rodine, o svojej kultúre....pretože ako ďalej hovorí: „ Spev slovenskí je život muoj…”

A čo my? Veľa ľudí ešte dodržiava zvyky a tradície, ako napríklad pálenie Moreny, fašiangy, maľovanie kraslíc, oblievačka, šibačka, stavanie májov, dožinky, dušičky, páračky a mnoho, mnoho iných tradícií a zvykov, ktoré nám tiež pripomínajú život našich predkov.

V rôznych kútoch Slovenska je kultúra iná, jedinečná. Môžeme povedať, že staršia generácia nám vybudovala určitý majetok, ktorý sa nedá ani predať ani kúpiť.

Prednedávnom sa na televíznych obrazovkách objavila súťaž pod názvom Zem spieva. Ľudia na Slovensku, ale aj zo zahraničia môžu porovnať rôznorodosť ľudovej kultúry v jednotlivých regiónoch Slovenska. Myslím, že práve Zem spieva oslovila mnohých ľudí vrátane mládeže a ukázala, ako si ctiť tradície našich predkov a pritom ukázať krásu, pestrosť a hodnotu nášho slovenského folklóru.

Keďže nedávno boli veľkonočné sviatky, som rada, že práve v tieto dni sa v uliciach miest a dedín šírila radosť a zábava ako za starých čias. Chlapci vyobliekaní v krojoch chodili od domu k domu a pripomínali zvyky a tradície počas tohto sviatku.

Nejedna dievčina neostala suchá a vyšibaná a všade navôkol bolo počuť len žblnkot vody, švih prútov, výskanie dievčat, riekanky a piesne krojovaných chlapcov. Samozrejme, žiaden šuhaj neostal bez odmeny. Je to krásna tradícia, preto by bola škoda túto tradíciu zanechať už aj preto, že je to tiež jeden z našich koreňov.

V našich tradíciách, v piesňach, v tancoch aj v ostatnej ľudovej tvorbe nám naši predkovia zanechali posolstvo z minulosti. Tvrdo museli bojovať za náš národ, za našu existenciu, ale aj v ťažkých podmienkach sa predsa narodila kultúra, ktoré je naše dedičstvo.

Preto by sa v nás mal pohnúť pocit hrdosti a úcty na vlastné korene, na korene, z ktorých vyrástla. Naši prarodičia ju budovali mnoho rokov a nesmieme dopustiť, aby zapadla prachom. Práve naopak. Naša kultúra nás všetkých Slovákov spája a robí nás výnimočnými. Aj kvôli tomu som hrdá na to, kým som.