Moja kamarátka

Moja kamarátka

Kamarátim sa s dievčaťom, ktorej rodina nie je veľmi veselá. Vlastne nie je ani harmonická. Jej príbeh je veľmi smutný.

Tak ako každú sobotu, raz som tiež prišla k nim na návštevu. Veľa som toho nevidela, lebo sme vždy boli ukryté v jej izbe. No vždy sme počuli, že sa hádali. Niekedy si zavolali aj Katku. Trošku som sa bála, ale myslela som si, že keď sú jej rodičmi, nič jej neurobia. No keď som počula Katku plakať, začala som sa báť. Vykukla som z dverí a čo nevidím. Katkin ocko bil jej mamku. Celá som sa triasla. Katka vbehla do izby. Celá vystrašená mi povedala, čo sa tam stalo. Medzitým sa jej rodička ďalej hádali. Bolo to strašné. Katka mi povedala, že nie je deň, aby sa nehádali.

Nenápadne sme zišli dole a vyparili sa preč. Konkrétne k nám domov. Po ceste sa mi Katka priznala, že ich ocko niekedy aj bije. Zhrozená som sa spýtala, či má ešte niečo, s čím sa chce mi zdôveriť. Čakala som odpoveď nie, no Katka povedala: „ Ešte je toho veľa.“ Katka sa mi ešte zdôverila, ako raz ich ocko volal na nich políciu. Tiež ako im nadáva a ako chodí večne opitý.

Keď sme už prišli k nám, povedali sme všetko mojim rodičom. Katka sa ešte priznala, že má ocka rada a že nebol vždy taký. Nepovedali to polícii, pretože sa báli. Mamka zavolala políciu, všetko sme im vysvetlili a všetko sa vyriešilo. Katkin ocko všetko oľutoval a polícia ho poslala na protialkoholické liečenie.

Keď sa vrátil, bola to opäť tá skvelá a šťastná rodinka.