Vyučovanie v budúcnosti (Úvaha)

Vyučovanie v budúcnosti (Úvaha)

Je deväť hodín a miniautobus za miniautobusom sa blížia k škole. Zastavujú pred veľkou budovou. Uniformovaní žiaci vystupujú a vchádzajú do priestrannej teplučkej haly. Škola má vlastné solárne systémy. Nimi sa využíva slnečná energia a transformuje sa na tepelnú energiu. Preto je všade teplo.

Pohyblivými schodmi sa žiaci dostavajú na jednotlivé oddelenia. Sú to triedy. My, siedmaci, dnes máme len tri hodiny. Keďže dnes je streda, máme dejepis, informatiku a chémiu. Zastavujeme na oddelení pre siedmakov a vchádzame do triedy, na ktorej bliká nadpis: Dejepis

Sme teda na hodine dejepisu. Píše sa rok 2034. Trieda je veľmi veľká. Na strope sú zobrazené hviezdy. Niektoré padajú, iné sa len ligocú. Nie sú tu žiadne steny. Celá trieda je akoby obalená oknami namiesto farebnej steny. Kde sa obzriete, vidíte prírodu.

Deti nemajú klasické pomôcky, ako sú perá, zošity alebo knihy. Celá doska lavice je pokrytá displayom. Veľmi ľahko si na tejto univerzálnej lavici vyhľadávame učivo. Napríklad do vyhľadávača naťukáme meno osobnosti, o ktorej sa učíme, a hneď sa nám všetko o nej pred očami zjaví ako na tanieri. Dnes preberáme učivo o Kleistenesovi.

Dokonca na hodinu nepríde len učiteľka vysvetliť učivo, ale sám Kleistenes. Lenže nie naozajstný, je priehľadný, dá sa všelijako naprogramovať a na prekvapenie odpovie na naše zvedavé otázky. Na povel učiteľky začne rozprávať, ale prv sa pozdraví: „Dobrý deň, pani učiteľka, žiaci. Som zakladateľ aténskej demokracie v 6. storočí pred vaším letopočtom.“ Skúša nás hravou formou, či ho spoznáme, čo vime o tomto období ...

Avšak aj my ideme s dobou. Každý máme svoju školskú uniformu podľa výberu svojej obľúbenej farby. Keďže doma vlastníme dejepisopočítače, mnohí sme o ňom už čítali.

O chvíľu sa rozsvieti reflektor, čo znamená koniec hodiny. Presúvame sa do najmodernejšej triedy k najmodernejším počítačom na hodinu informatiky. Informotabuľa nám vysvetľuje, ako správne pracovať s programom Power Point 2034. Pani učiteľka si sedí na stoličke s tabletom v ruke a sem-tam na svojich žiakov dohliadne. Čítačka inteligencie kontroluje stav výučby každého žiaka. Ak by niekto z nás niečomu nerozumel, čítačka hneď oznámi tabuli, že to má ešte raz zopakovať.

Ďalšie zablikanie reflektora. Nasleduje chémia a premiestnenie do laboratória určeného na chémiu. V chemickom laboratóriu je špeciálny robot, ktorý vysvetľuje učivo, pripravuje pokusy a chemické reakcie. Ak by sa náhodou stalo, že by sa niečo zapálilo alebo niekoho nepozornosťou by malo dôjsť k nejakému výbuchu, robot zachytí aj najmenšie podozrenie a zabráni tomu. Napríklad teraz všetci máme možnosť zúčastniť sa pri pokuse, ktorý sa volá sublimácia jódu.

Robot najprv nasypal guľôčky jódu do skúmavky, zabezpečil, škrtol zápalkou a začal ohrievať. Zrazu bolo počuť krátke pípnutie. To sa spustilo nahrávanie videozáznamu. Po asi 15 sekundách otočil skúmavku hore dnom a začal sa z nej valiť sýtofialový dym.

Žiaci sa len zvedavo prizerali. Keď sa divadielko skončilo, robot všetko upratal, vysunul si z hlavy kábel a začal prehrávať záznam pokusu. Ak sa niekto prihlásil, že tomu nerozumie, pretočil záznam na začiatok a pustil ho ešte raz, spomalene. Jasne bolo vidieť, ako sa guľôčky menia na fialkastý dym.

Stiahli sme si video a urobili si poznámky, samozrejme do tabletu. Zrazu zablikal reflektor. ,,Pre-stáv-ka,“ ohlásil robot, vymazal video a otvoril okno. Školský deň sa skončil. Deti sa rozpŕchli na chodbu a užívali si voľný čas.

Takéto vyučovanie by sme skutočne privítali. Zatiaľ to je iba naša predstava školy budúcnosti. Takže sa vrátime do roku 2014 a budeme čakať na krásnu technologickú budúcnosť.