Hodina dejepisu inak

Hodina dejepisu inak

Minule na hodine dejepisu som skoro zaspal. Zatvoril som oči a zdalo sa mi o hodine dejepisu.

Predstavil som si, že v budúcnosti bude vyučovanie dejepisu úplne iné. Bol som v triede a každý mal na sebe oblečené zvláštne sivé lesknúce sa kombinézy, čo pripomínali uniformy. Celá trieda bola biela ako sneh. V triede boli lavice, na ktorých boli dotykové tablety. Na jednej stene bola veľká dotyková mapa. Z ničoho nič učiteľka zvolala:

,,Teleport je pripravený.“ Bol som ohromený. ,,Čo? V budúcnosti sa učia tým, že sa rovno teleportujú do minulosti?“ Vstúpil som do teleportu. Ten nás teleportoval do malého mesta. Bola tam krvavá bitka. Učiteľka povedala: ,,Bitka pri Moháči! Rok 1526.“ Turecký kráľ Suleyman so svojím vojskom valcoval uhorských vojakov.

Z toho krviprelievania mi prišlo zle. Po bitke začalo silno pršať. Bolo úžasne sledovať to, čo sa odohrávalo pred niekoľkými storočiami. Išlo o fatálnu porážku uhorského vojska vedeného kráľom Ľudovítom II. Jagelovským tureckou armádou. Nakoniec sme videli uhorského kráľa Ladislava II. Jagelovského, ako sa topí v Dunaji. Chcel som ho zachrániť, ale učiteľka povedala, že nemôžeme meniť budúcnosť. Zrazu sa mi sen začal strácať.

Otvoril som oči a sedel som v triede v prítomnosti. Pomyslel som si: ,,Keď moje deti budú mať takú hodinu, ako bola v mojich predstavách, určite ich bude dejepis zaujímať.