Škola budúcnosti

Škola budúcnosti

„Brmm,brmm,“ zvoní budík. „Čože, už je ráno? Veď nedávno som si ľahla, “ pomyslela som si. No zrazu sa predo mnou zjavil neznámy škriatok. „Áá, mamí!“ skríkla som, pretože som sa veľmi zľakla. „Teraz ťa nikto nevidí ani nepočuje. Toto je tvoj výlet do školy budúcnosti, presne tak, ako si si želala,“ povedal škriatok. „Volám sa Fredo a ty si, tuším, Laura.“ Kývla som hlavou. Bola som v šoku. Toto som si naozaj želala, ale je to také čudné!!!

„Poď, ideme. Nestrácajme čas,“ povedal s úsmevom Fredo. Ani som sa nestihla nič opýtať a už sme boli na hodine dejepisu v 7.AZ triede. „Waw,“ hovorím si v duchu a tajomný Fredo sa opäť usmeje, akoby vedel, o čom rozmýšľam.

Obzerám si triedu. Je dosť veľká a namiesto farebných stien sú tu veľké okná a jedny dvere. Trošku blbé, lebo deti sa pozerajú von oknami a nie na svoje lavice. Dokonca tu nosia školské uniformy. Asi si ich každý vyberal podľa svojej obľúbenej farby, lebo každý ju má inej farby.

A ani nemajú klasické pomôcky, ako je pero, zošit a knihy, dokonca ani normálne lavice. Celú dosku lavice tvorí dotykový display. Naňho sa deti jednoducho pripoja na internet a keď do vyhľadávača naťukajú napr. nejakú osobnosť, informácie a o nej sa im pred očami hneď zobrazia ako na tanieri. „Hmm, zaujímavé. Kde si zapisujú poznámky?“ otočím sa s otázkou na Freda. „Sleduj,“ šepne, aj keď vie, že nás nikto nemôže počuť.

Učiteľka povie:„Ticho, žiaci! Otvorte si Word a zapisujte si poznámky. Dnešné učivo vám príde porozprávať známy človek, o ktorom to učivo vlastne bude.“ Niekto zaklope na dvere a pomaličky vojde. Bola som celá v napätí. Do triedy vstúpil Leonardo da Vinci! Neverím vlastným očiam, veď on je priehľadný! Určite je to nejaká nová technológia 23. storočia.

Všetci uprene hľadia. „Prajem dobrý deň.“ To je úžasne. Aj sa pozdravil. Sadol si na stoličku a začal rozprávať: „Ja som Leonardo da Vinci. Som nazvaný ako univerzálny génius. Narodil som sa 15. apríla 1452 v meste Anchiano pre Benátkach...“ Takto ďalej vyrozprával celý svoj život. Nepočula som všetko, pretože Fredo ma začal silno štípať.

„Prestaň, Fredo, “ hovorím mu.

Otváram zlepené oči. Pozriem sa na boľavú ruku. Skoro celá bola červená akoby od štípancov. Čo sa deje? To sa mi len pomalypomaličky vynára sen a spomienky naň.

Škola budúcnosti

Už vás niekedy napadlo, aká by bola škola budúcnosti?

Podľa mňa škola v budúcnosti bude vybavená mnohými novými technológiami, a to znamená, že žiaci sa nebudú učiť z kníh ako my dnes, ale budú mať tablety alebo notebooky. A keď budú napríklad chorí, tak budú sa môcť učiť so svojimi spolužiakmi, a to cez web kameru, ktorá bude zabudovaná v triede. A na telesnej výchove budú hrať Xbox namiesto obyčajných hier ako hráme my teraz.

Myslím si, že do školy v budúcnosti budú deti chodiť radšej.