Vražedná skrutka

Vražedná skrutka

Lepší názov už asi ani nemohol byť. Ako sa dá z komára zrobiť slon som v dokonalom príklade zažil až nedávno. V utorok, na jednej z početných zmysluplných hodinách cvičení z fyziky, panovala nuda, vystupňovaná celým dňom posledného ,,učiaceho“ sa týždňa v škole, znásobená ešte dvojnásobnou dávkou hodín náboženstva.

Keďže na inkriminovaných cvičeniach hyperaktívnym typom došiel aj posledný nápad na ako-také zaujatie sa aspoň na krátky čas, znechutenosť a unudenosť celou školou bola značná aj na nás. Po ďalšom ,,zaujímavom“ meraní som sa vracal opäť na svoje stanovište v tretej lavici učebne fyziky. Pohľad sa mi kotúľal takmer po celej triede so zúfalou snahou si niečo zaujímavé nájsť. Už som si beznádejne sadal a v tom som uvidel uvoľnenú časť obkladu pri stene.

S obrovským nadšením som ho zobral a začal dôkladnejšie preskúmavať. Tento malý kúsok obkladu obsahoval nainštalovanú skrutku, nainštalovanú veľmi dôkladne, až tak, že som ju so svojimi ,,mocnými rukami“, aké mám v tomto veku podľa ďoďyho, bezproblémov vykrútil. Ako prvého som si zobral do ,,parády“ obklad, ktorý som zmaľoval všetkými fixkami a farbičkami, čo som mal. Táto procedúra netrvala dlho, no ako začiatok konca nudy to bohato postačovalo.

So skrutkou som sa pohrával najprv v rukách aby som si osviežil myseľ a prišiel na niečo zmysluplné. No nanešťastie bola moja zmorená myseľ celým školským rokom natoľko unavená, že nebola schopná akéhokoľvek zmýšľania. A v tom mi prišiel na pomoc spolužiak. Priam geniálnou myšlienkou. Ocenenou dokonca pokarhaním triednym učiteľom. Ešte teraz mi je dobre, keď si pomyslím na to, čo sme s ňou urobili.

Tí, čo ste mali hodinu v učebni fyziky, ste to nemohli nepostrehnúť, i keď doba dva dni od vykonania až po objavenie sa mi zdá byť aj tak dlhá, keď si vezmem ako porovnanie kultového ,,fantomasa“. Tí, čo ste nemali hodinu v tejto triede, tak sa to dozviete teraz. Skrutka, na počudovanie všetkých, skončila asi v polovici prišraubovaná mojím vreckovým nožíkom, nie však mnou, hej, v tretej lavici.

K šokujúcemu objavu došlo až vo štvrtok keď si dajaký multitalent zavadil o ňu nohavice. Nepochybujem o tom, že dotyčný, len čo o to zavadil, už stepoval pri učiteľke a na plné pysky na to pindal. A nepochybujem o tom, že dotyčný, keby o to nezavadil, tak jeho ješitná lenivosť by mu ani nedovolila pomyslieť na to, že by sa musel postaviť, dopraviť sa svojimi vlastnými silami k učiteľke a ešte jej o tom povedať.

No šťastena nehrala s nami a tak tento ,,zločin“ vyšiel najavo kvôli porazenému nohavicotarhačovi, bodaj by potarhal každé nohavice, čo na seba oblečie (hark-tfuj, reakcia autora). A tak sa opäť začalo vyšetrovanie najvyššej priority o tom, kto to bol a nebol a tak ďalej, až sme boli pozvaný do učebne fyziky jej obidvoma učiteľkami, z toho jedná kľudná a jedná nasratá. Zo všetkých ,,pozvaných“ som sa tam dostavil len ja a už pri vchode dnu (našťastie máme triedu hneď oproti a nechcem vedieť, čo za peklo by som zažil, keby som tam tiahol niekde zhora) na mňa Čmeliaková spustila, či tá skrutka tam bola už keď sme tam mali hodinu my.

Odpovedal som po pravde, že nie. Informovaný boli dobre, pretože vylučovacou metódou zistili, že triedy po nás už integrovanú skrutku registrovali a preto nasledovala otázka, či sme ju tam dali mi. Opäť som odpovedal pravdivo, že áno a to bola len voda na mlyn Čmeliakovej. Tá po tom, ako musela počúvať záporné odpovede od tried, čo tam sú v stredu, sa celkom dobre naučila monológ až tak, že vplyv nahromadeného hnevu len pridal na pôsobivosti jej vystúpenia.

Toto by si mohla vziať ako príklad pani zakomplexovaná zástupkyňa Mačková, ktorá je v tejto oblasti samozvaný majster, no občas sa jej zasekne slina a potom trepe dve na tri. Pani Čmeliaková sa však nechcela len tak ľahko zahanbiť. Tak ako Kocúrová z nádhernej nástenky, na ktorej bol Elton John, urobila propagandu pre gayov, tak pani vzdelaná fyzička urobila zo skrutky vražednú zbraň. Vzhľadom na to, že ostatným pozvaným sa do učebne trikrát nechcelo, ostal som tam sám a automaticky som sa stal aj realizátorom prejednávanej veci.

No po citlivo prednesom fakte, že som to nebol ja, som v Čmeliakovej vznietil tugbodýchadlo a to vyvolalo ďalšie katastrofické scenáre. Že si tam dotyčný mohol okrem nohavíc natrhnúť aj svoj pupek a, citujem, ,,prepichnúť brušnú dutinu“. Keď fúria lapala po dychu a ďalších šťavnato-nereálnych nápadoch skrsla v nej otázka, ktorú vzápätí, aby získala čas, aj vyslovila. Spýtala sa ma meno dotyčnej osoby.

No v tej istej chvíli skrsol aj v mne nápad. Zahranie sa na veľkého kamaráta, čo nehovorím, že nie som, si v tejto situácii vyžadovalo veľmi dôkladné vystúpenie s kľudom Angličana a aroganciou Bratislavčana, aby to v Čmeliakovej nažhavilo nielen tugbodýchadlo, ale aj celé tryskové motory, ktoré by ju rozbehli jak takú pílu. Sen sa stal skutočnosťou a rudá v tvári, keď videla, že zo mňa meno nedostane, už ma aj ťahala za Ďoďym.

Doletela do predsiene, s určite dobre naučeným vreskotom, no zistiac od sekretárky, že Ďoďy má, citujem, ,,medzinárodnú návštevu“, sa zmohla akurát na zlostný výdych s hrejivým pomyslením, že vinník sa nájde a naučenú reč bude môcť odprezentovať, sa ma spýtala na moju triednu. Meno Vinovarčiová v jej povedomí určite kolovalo ako osoba mnohopočetne a tiež ľahko ,,zpindateľná“ ako sme videli aj na príklade našej antihomosexuálky.

Na ďalšiu prestávku sme boli opäť zavolaný, tentoraz triednou, na objasnenie celej situácie, ktorá, verím, z úst Čelárovej neodznela zrozumiteľne, zmysluplne a esteticky, ako by to vyžadoval ujo Miško, no ten je už iný prípad. A hlavne na konečné odhalenie páchateľa, ktorý najmä mojím konaním :D:D:D ostal v anonymite. V anonymite ostane aj teraz, keďže nepredpokladám, že jeho identita by chcela byť zverejnená.

Potom samozrejme bol pozvaný do riaditeľne aj s doprovodom Čmeliakovej, ktorá svoju rolu zohrala naozaj efektne, no neefektívne. Tejto debaty som sa nezúčastnil osobne (jaka škoda), ale informácie som mal z prvej ruky. Diskusia spočívala najmä vo vymeriavaní trestu, i keď Ďoďy opäť počas toho niečo zahlodil, napríklad s tými ,,mocnými rukami“.

Šalená chcela dať podmienečné prepustenie aj mne, po šokujúcom zistení, že ja nebonzujem (a že sa mi nedá ani vyhrážať), nie jak jej obľúbený riťolezci, a tak s týmto idiotským nápadom prišla aj vtedy, no triedna poukázala na doterajšiu bezúhonnosť a beztrestnosť jej klienta, ktorý vyviazol ,,len“ s pokarhaním.

Nepomohlo ani prízvukovanie na potrhané nohavice, neskôr na ,,prepichnutie brušnej dutiny“ a ani zúfalý pokus v podobe skrutky – vražedného nástroja. Takže opäť zvíťazila kresťanská láska a odpustenie od osoby tak dobre teoreticky znalej židovstva a kresťanstva, no asi na úkor praktickosti, akou môže byť len Čmeliaková, ktorá má aspoň jeden dobrý deň za sebou, kedy si zgustla na minimálne dvoch študentoch a jednej učiteľke, no s takmer nulovou úspešnosťou :D:D:D.