Je to pravda odveká, šaty robia človeka...

Je to pravda odveká, šaty robia človeka...

Šaty vraj robia človeka... Podľa oblečenia ľahko rozpoznáme, či ide o bohatého alebo chudobného, významného alebo všedného človeka.

Prečo by však šaty „mali robiť“ človeka? Naozaj záleží len na tom, ako vyzeráme? Áno, je dôležité zanechať dobrý dojem (a ten prvý je skutočne dôležitý), veď aj v obchode nakupujeme tovar preto, že dobre vyzerá. Často sa nám potom stane, že za krásnym obalom sa skrýva priemerný až podpriemerný, skrátka nekvalitný obsah. A takto je to aj s ľuďmi.

Nechcem tvrdiť, že máme byť oblečení v teplákoch a roztrhaných tričkách. Ide mi o to, aby sme sa vystríhali predčasných hodnotení ľudí okolo nás. Posúdiť, či dokonca odsúdiť človeka len pre oblečenie, ktoré je na míle vzdialené módnym trendom, je veľmi jednoduché.

Čo ak ten človek vo vypranom staromódnom tričku sa práve vracia domov z desaťhodinovej pracovnej „šichty“, aby uživil rodinu a je mu srdečne jedno, čo má na sebe oblečené. Prečo? Možno je len unavený, možno ho „vyobliekať sa“ prosto nebaví a možno si vo svojom vnútri uvedomil, že ťažko zarobené peniaze radšej „investuje“ do svojej rodiny, do svojich detí... Ale nad tým sa nám nechce rozmýšľať, vidíme nemožne oblečeného človeka a s hodnotením sme raz-dva hotoví.

„Nemám rád módu, je bezcitná,“ povedal Paul Simon. Ja iba dodávam, že móda je spoločenský fenomén a, bohužiaľ, kto sa jej nepodriadi, začne vytŕčať z davu a je pokladaný za čudáka. Hoci... Nemala by móda byť skôr prostriedkom vlastného sebavyjadrenie?

Keď som bol dieťa, jeden z kamarátov dostal pod stromček veľa značkového oblečenia a vždy, keď prišiel k nám na dvor, posmieval sa. Aj keď sme ho vždy zbili, cítili sme sa

menejcenní. To všetko len preto, že on mal na sebe jeden deň tričko ADIDAS a na druhý deň NIKE. Šaty... Podľa mňa nerobia človeka človekom. Šaty sú len obrovskou fabrikou na predsudky. Predsudky, ktoré šírime a zakoreňujú sa vo mne, v tebe, v spoločnosti... Človek, to nie je len kus textilu.

Ak by takto obmedzene niekto zmýšľal, tak mu uniká to najdôležitejšie. Naše vnútro. Naše city, myslenie, túžby, radosti, sklamania... To, kým človek naozaj je, nikdy žiadne šaty nezmenia a ani len nezakryjú. Ak áno, tak len na krátku chvíľu, naša pravá tvár, naše pravé Ja bude vždy odhalené. A verte, vtedy nepomôžu ani luxusné šaty a nastajlovaný vzhľad.

Čo dodať na záver? Hm, šaty a móda sú dôležité pre každého mladého človeka, dodajú nám sebavedomie, ale vedia ho aj zadupať do zeme, umožnia nám byť kreatívni a niekedy sa jej slepo a hlúpo podriadime. Ale vždy by mala platiť myšlienka – forma nesmie zvíťaziť nad obsahom.