Vymyslený príbeh

Vymyslený príbeh

Bola temná noc, keď sa Filip vracal domov z mesta. Ulice boli prázdne, iba občasný vietor rozhýbal lístie na chodníku. Mesiac osvetľoval jeho cestu, keď sa rozhodol skrátiť si ju cez opustený park. Filip o tomto mieste veľa počul – hovorilo sa, že v ňom kedysi zmizlo niekoľko ľudí. Nikto to nikdy nepotvrdil, ale povesti pretrvávali. Filip však nebol poverčivý a bral to len ako ďalšiu historku na postrašenie detí.

Ako kráčal po chodníku, náhle začul tiché kroky. Zastal, obzrel sa, no nikoho nevidel. Možno to bol len jeho vlastný tieň. Pokračoval ďalej, no kroky sa zdali byť čoraz bližšie. Filip sa nervózne usmial. „Blázniš, nič tu nie je,“ povedal si nahlas, akoby chcel presvedčiť sám seba.

Prišiel na malé opustené námestie uprostred parku. Fontána, ktorá kedysi bola plná vody, teraz pôsobila ako prázdna kamenná misa. Okolo nej sa kĺzali tiene, ktoré vytvárali ilúziu pohybu. Filip sa snažil nevšímať si zvláštnu atmosféru, ale jeho srdce búšilo čoraz rýchlejšie. Potom si to všimol – na okraji fontány sedela postava.

„Haló?“ ozval sa Filip, no odpovede sa nedočkal. Pomaly vykročil bližšie. Postava sa nehýbala. Keď bol už na dosah, odrazu sa prudko otočila. Filip vykríkol, no okamžite stíchol. Tvár tej osoby nebola normálna – bola akoby bez očí, iba s prázdnymi dierami, ktoré naňho zízali.

Filip sa rozbehol. Cítil, ako mu adrenalín preteká žilami. Kroky za ním sa zrýchľovali. Nedokázal ani kričať, všetko v ňom zamrzlo. Keď sa konečne dostal na koniec parku, zacítil, že kroky ustali. Otočil sa, no nikoho nevidel.

Na druhý deň sa snažil presvedčiť sám seba, že to bol iba zlý sen. Ale v jeho vrecku sa našlo niečo, čo ho zamrazilo – kamenný úlomok z fontány, na ktorom bolo napísané: „Vitaj späť.“

Filip už nikdy nevošiel do toho parku. A predsa mal pocit, že niekto naňho stále dohliada.